dawax

u.n.k.l.e. a tak okolo

2011-03-30T02:21:00.003+02:00

Polnoc nekompromisne odpráskla nedeľu a tá sa odporúčala do podsvetia ríše času. Moje pôžitkárstvom sprznené telo i bankový účet si plne zaslúžia rekonvalescenciu. Sláva hedonizmu! Tretí víkend po sebe som si naozaj užil. Každý na iný spôsob, ale hlavné je, že som po ich skončení nemal pocit premárneného času. Či už turisticko-chlastaco-bowlingový víkend s tajomnou Z a ešte tajomnejším

restart now!

2011-03-17T17:44:00.000+01:00

Niekedy prináša život prazvláštne náhody, ktoré náhodami hádam ani nie sú. Ja aspoň na ne príliš neverím, hoci pre jednoduchosť tento termín relatívne často používam. Všetko sa totiž deje z nejakého dôvodu. Ibaže by sa nedialo. A tak sa mi náhodou prihodilo, že po niekoľkých mesiacoch absolútnej tvorivej impotencie a týždňovej návšteve Slovenska so skvostným podnázvom dovolenka – po dlhých

London II. (všeličo)

2010-12-11T00:33:00.001+01:00

Londýn v sobotu ráno je úžasný. Hlavne keď celé doobedie človek prespí. To nám však nebráni zájsť si na pravé anglické raňajky. Ach áno, všetko bolo. Párečky, slaninka, fazuľka, toast, jajko tóže. Akurát ten čaj som radšej nahradil slabou kávou. Pri následnej takmer romantickej prechádzke parkom mi Will prezradil tajný plán, ktorý kvôli počasiu bohužiaľ nevyšiel. Mali sme sa zúčastniť behu Santa

London I. (príchod, Leftfield a tak)

2010-12-07T22:24:00.001+01:00

Unavený a polohluchý, ale späť. Londýn, ten multikulti megapolis ma nevycucol, nevstrebal a nenechal po mne iba spomienku. Som živý a zdra... no, zdravý celkom nie, ale to sa poddá. Vyzeralo to s odletom všelijako vďaka tomu bielemu zmrznutému, ktoré ešte aj dnes vytrvalo padalo, aby to zakrylo plody tráviacich procesov pražských psov. Našťastie v piatok aeroplány poväčšine lietali a tak som

instantné šťastie (záver)

2010-11-07T18:40:00.000+01:00

„Myslím, že sa preberá...“ počujem akési hlasy odniekiaľ zdiaľky. Potom ešte niečo ďalšie, neartikulované. Neskôr zreteľnejšie volanie „Setráá“. Otvorím oči, ale vidím len samú bielobu. Do zorného poľa mi vlezie hlava chlapa. Neznáma tvár. Niečo mi hovorí, ale ja ho nedokážem vnímať. Sústreďujem sa na spomienky. Premietam si všetko až po semafor a okamžite zo mňa vystrelí: „Kde je Šiva? Čo je s

instantné šťastie (6. časť)

2010-11-05T22:00:00.000+01:00

Je piatok a Ona mi volá. Jej rodičia vraj prídu do mesta, pretože dnes odtiaľto odlietajú na dovolenku a nechajú jej na dva týždne auto. Tak by sme mohli zajtra voľačo podniknúť. Nejaký výlet alebo tak. A potom by sme mohli ísť k nej. Pripraviť si večeru, dať si víno a... a potom by sme už niečo vymysleli. „No ja ti neviem,“ vravím na to, „zajtra som mal v pláne čumieť do stropu a obhrýzať si pri

instantné šťastie (5. časť)

2010-11-03T15:44:00.000+01:00

Stretávame sa po tretí krát od toho večera. Táto žena nemá nikdy zlú náladu a odvtedy vlastne ani ja. Prebudil som v sebe draka a našiel ohnivú dračicu. Táto hyperaktívna potvorka sa nedokáže ani na chvíľu zastaviť a mňa ťahá so sebou. Nemôžem povedať, že by mi to vadilo. Nikdy som nikoho podobného nepoznal a ani som nemohol. Podobné typy boli pre mňa ešte pred pár dňami nedosiahnuteľné, ako

instantné šťastie (4. časť)

2010-11-02T20:26:00.000+01:00

Kráľovná večera však vstáva a mieri ku mne. Tak chutne nakláňa hlavu, na tvári primrznutý úsmev a v očiach otázka. Srdce mi bije ako splašené, ale zvierače našťastie nepovolia. Pozerám jej priamo do tých obrovských zelených očí, ani bohovi neuhnem. Pristúpi, podvihne obočie a ruku s tou papierovou somarinou, čo som jej dal, ale nevraví nič. „Nepáči sa ti? Povedal som si, že ti darujem jachtu,“

"obyčajný" pražský víkend

2010-10-31T11:44:00.001+01:00

V Čechách včera štátny sviatok a väčšina ľudí si berie na piatok voľno či dovolenku, aby si predĺžili víkend. Príliš veľa voľna na to, aby som ho dokázal ako samostatná jednotka vyplniť niekde vonku a príliš málo, aby sa mi oplatilo odísť na Slovensko, keďže nejaká práca ma predsa len čaká. Púšťam sa teda do písania, upratovania, varenia a hádam aj do zloženia testov, ktoré ma majú posunúť z

instantné šťastie (3. časť)

2010-10-31T10:17:00.000+01:00

Netušil som, že medicína, ktorá mi bola naordinovaná proti chemickej hyperaktivite ako sedatívum, má tak doslovné účinky. Nebyť toho, že ma ktosi zachytil (aspoň sa mi tak zdá) padol by som rovno na riť. Hoci sú moje spomienky od tohto momentu viac ako hmlisté, celkom jasne si vybavujem ten fíling. Neviem, čo sa dialo okolo mňa, ale to mravčenie prechádzajúce od končekov prstov do celého tela si

instantné šťastie (2. časť)

2010-10-29T14:09:00.001+02:00

Nechal som sa ukecať na chatu, hoci tam malo byť kopec mne neznámych ľudí, čo vytváralo predpoklad, že tam budem viac menej čušať ako voš pod chrastou. Podľa očakávania sa to tak aj vyvíjalo. Až do chvíle, kým sa mi nezačala venovať tá osoba skonštruovaná na estrogénnom základe. Dlho som ju podozrieval, že je agentom nasadeným mojimi kamošmi, aby ma vtiahla do diania. Napokon som to riešiť

instantné šťastie (1. časť)

2010-10-28T12:26:00.002+02:00

Ďalší z tých večerov, keď ma moji kamaráti vytiahli von, aby som sa neutápal vo svojich, ako to hlavne Tibor nazýva, autistických stavoch. Tento víkend však vo mne čosi zmenil. Z tej chaty sa vrátil iný človek. Teraz tu sedím pri pive v obvyklej krčme, takmer sa nezapájam do rozoberania toho divokého víkendu s patričným prikrášľovaním jednotlivých scén. Nikomu moja mlčanlivosť nepríde čudná.

len tak, že ako život v prahe beží

2010-10-12T02:08:00.001+02:00

Je to bezmála tri roky, keď som začal písať. V poslednej dobe som tomu veľmi nedal, ale z času na čas si potrebujem jemne vyventilovať hlavu týmto osvedčeným spôsobom. Je to niečo vyše mesiaca, čo sa moje kosti nenápadne strácajúce pružnosť zložili v stovežatej. No, zložili. Ten výraz je dosť zavádzajúci, pretože toľko pohybu moje telo poriadne dlho neabsolvovalo. Keď tak nad tým premýšľam,

hlada sa byt

2010-08-16T18:47:00.001+02:00

Tak teda už aj bývanie by bolo. Alebo nie? Včera večer na obhliadke a z nej rovno na takú menšiu rozlúčku do Hapu, kde Raky robil posledný deň. Nemal som akosi kedy popremýšľať a predovšetkým už chcem mať otázku bývania z krku. Nemám chuť pridávať si ešte ďalšie problémy a komplikácie k tým, ktoré už mám. A tak som tej podivínke napísal, že by som to aj zobral, hoci ten byt určite nespĺňal všetky

co chcem...

2010-08-15T17:32:00.001+02:00

Hádam, že prišiel čas niečo napísať. Dôležitých i menej významných udalostí sa za posledné týždne udialo na celú knihu, ale ja som si akosi nenašiel čas ich zaznamenať. Až teraz, keď osamelý sedím v kuchyni u kamarátov v Prahe na Žižkove a nedarí sa mi pripojiť na internet, aby som hľadal ubytko, ktoré sa stane na najbližšie mesiace mojim domovom sa odhodlávam vypotiť zo seba zopár slov. V piatok

Pohoda 2010

2010-07-21T17:51:00.000+02:00

Vravím si, chce to trochu odstup od tohtoročnej Pohody. Keď sme totiž opúšťali areál, na tvárach mnohých vrátane tej mojej boli badať mierne rozpaky. Výlet do Prahy spájajúci príjemné s užitočným mi poskytol potrebný odstup a pod dojmom prežitého asi aj fajnú dávku pozitívnej energie, čiže moje hodnotenie bude predsa len zhovievavejšie. Možno naozaj starnem, ako stále častejšie okolo seba počúvam

artfilm 2010_koniec jednej mojej ságy

2010-06-30T00:56:00.004+02:00

Ďalší ročník Artfilmfestu za nami. Už osemnásty. S mnohými pravidelnými účastníkmi som skonštatoval, že bol, ako to povedať, nejaký divný. Je super, že minuloročná rekordná návštevnosť bola tento rok ešte prekonaná. Aj výber súťažných filmov bol podľa odborníkov veľmi kvalitný. Videl som síce iba jeden (Libanon), ak nerátam nesúťažné projekcie v rámci práce. Každopádne, ten jediný mnou zhliadnutý

všelijaké udalosti a iné oné II.

2010-05-27T14:36:00.004+02:00

Ahoj denčo, tak ako dneska, ty stará vojno? Určite sa už celý chveješ od nedočkavosti, aké novinky ti prezradím dnes. Takže skončili sme barbecue a z chaty odfrčali v podstate priamo do Bratislavy. Telo odmietalo spoluprácu s mozgom a bažilo po dlhom spánku. Predpoklad na to bol vcelku dobrý, pretože pondelok som mal voľno. Na telefóne nastavené len pípnutie a budík neaktívny. Moje podvedomie

všelijaké udalosti a iné oné

2010-05-27T00:05:00.002+02:00

Milý denníček. Dlho som nevyužil tvoje nezištné služby, až by si sa mohol cítiť odvrhnutý. Nuž, neviem čo napísať na svoju obhajobu. Snáď len, že som necítil prílišnú potrebu zaťažovať ťa svojimi nezaujímavými zážitkami. Posledné dni však boli iné. Veľa drobných i väčších udalostí sa udialo a ja ti ich strohý záznam zverím do opatery. Tak napríklad vo štvrtok prišiel Will, vo svete showbiznisu (

veverka v blave

2010-05-19T15:16:00.002+02:00

Mal to byť svojim spôsobom prelomový víkend. Aj bol. Nie však tým, že vkuse pršalo a všade sa povaľovali polámané konáre. Hoci prenesene by sa to dalo aj takto napísať: boli prelomené haluze a halúzky v poniektorých hlavách. Boli vyplavené isté usadeniny z najhlbšieho vnútra a prívalové dažde na tom mali podiel prinajlepšom okrajový. Zostalo číre šťastie. Buďme realisti, veď už sme takmer dospelí

n.o.h.a.: fantastico!

2010-05-02T15:38:00.002+02:00

Je pol ôsmej, piatok večer, posledný aprílový deň, ktorý už sám osebe bol parádny. Práca, ktorá skončila veľmi skoro pred obedom, nádherné počasie, dostatok energie. Ideálny deň na fajnové outdoorové aktivity. Batérie dobité, ľahká „stredomorská“ večera, ktorú som si pripravil, zjedená. Chvíľa času, reku pustím si z majspejsu N.O.H.A.-u:), keď už idem za chvíľu na ich koncert. Trošku sa naladiť,

čmeliak v prahe

2010-04-28T18:44:00.000+02:00

Tak úžasný víkend v Prahe to bol. Hoci piatková drumandbassová party v Roxy za štyri české kilečká stála skôr za štyri prdy a ranu do hlavy, ale to sa pri ostatných prežitkoch akosi stratí. Niežeby taká IM Cyber hrala horšie, ako inokedy. Dá sa povzniesť aj nad produkciu DJ Markyho, od ktorého som čakal aspoň závan brazílskeho temperamentu a soundu namiesto úplne obyčajného „tuzemského“ drumáču v

Kari alebo Ako baliť ženy (15. časť_the end)

2010-03-19T18:07:00.001+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:„Asi si si mal predtým umyť nohy...“ Bože, čo to trepem? „Viem, že ty si presvedčený, že tie živé kultúry medzi prstami pôsobia afrodiziakálne, ale niektoré ženské sú vraj proti týmto lákadlám imúnne.“ Naozaj nemiestne vtipkujem s ohľadom na stav vecí. Idiotsky sa vyhýbam vyjaveniu krutej pravdy. Kari sa však len povznesene usmieva. „Ty vole, ja som sa asi zamiloval,“

Kari alebo Ako baliť ženy (14. časť)

2010-03-17T16:48:00.002+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:Veľmi opatrne sa priblížim k posteli. Aďa zaspala s pootvorenými ústami. Vždy pripravená je prvá myšlienka, ktorá ma napadne. Mám nutkanie jej tam strčiť palec, aby som zistil aká bude jej podvedomá reakcia. Aj jej ním začnem šermovať tesne pred perami, sťa by som jej dráždil klitoris. Ona sa v tom momente nepokojne zahniezdi, mľaskne a vylúdi zo seba zvuk, za ktorý

Kari alebo Ako baliť ženy (13. časť)

2010-03-15T21:37:00.002+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:Moje telo sa postupne uvoľňuje, srdce ako manažér logistiky krvného obehu začína svoj tovar distribuovať rovnomernejšie do celého tela. Mozog obnovuje svoju činnosť aj na vyšších úrovniach a bazálna pudová sféra ustupuje do úzadia. Prejaví sa to najmä tým, že sa dostávam do rozpakov. Nemám poňatia, ako sa mám správať. Úplne najradšej by som rovno zaspal a vlastne by

Kari alebo Ako baliť ženy (12. časť)

2010-03-14T18:17:00.001+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:S bláznivým smiechom ma ťahajú bližšie k moru. Až teraz si všimnem, že tam vo vlnách leží zdroj tých zvukov. Je to obrovský tuleň. Tie dve pojašené krásky ma ťahajú až k nemu. Ja sa zdráham, ale nakoniec ma dotiahnu až tesne k tomu živému balvanu. Vôbec ma neprekvapí, že to zviera chrochtajúce spokojnosťou, s blaženým úsmevom je vlastne Kari, ktorý sa necháva

Kari alebo Ako baliť ženy (11. časť)

2010-03-12T17:05:00.001+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:Katku toto strohé vysvetlenie ani náhodou neuspokojilo a mne nezostáva nič iné, len im čo najstručnejšie vykresliť udalosti, ktoré sa odohrali večer. Nakoniec sa však do rozprávania tak ponorím, že o stručnosti sa dá hovoriť naozaj iba ťažko. Medzitým na seba niečo hodím a presunieme sa do kuchyne. Práve keď farbisto vykresľujem záverečnú scénu pred mojim odchodom a

Kari alebo Ako baliť ženy (10. časť)

2010-03-11T17:39:00.002+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:Pri Adi prepnem z premýšľavého módu do pozície mladý hedonista. Po zdĺhavom prehováraní sa konečne uznesieme na tom, že ja odchádzam a ona tu pekne zostane s Karim. Ten sa tvári nanajvýš spokojne a keď cikula zahlási, že sa ešte uvidíme, pretože bude u nás spať, tak priam žiari. Ani netreba veľkú fantáziu na to, aby som si ho teraz predstavil ako obrovského hada

Kari alebo Ako baliť ženy (9. časť)

2010-03-10T12:15:00.001+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:„A ty s ňou chceš chrápať?“ spýtam sa sofistikovane a vložím do otázky pochybnosť.„Keď bude chcieť, tak prečo nie.“ „A je ti jasné, že keď sa urobí, tak jedine tak, že na teba hodí šablu.“ Nechce sa mi veriť, že by mohol byť až taký zúfalý. Ale zas čo tu budem moralizovať. Tiež som už zažil všeličo. Veď hej, keď bude chcieť, prečo nie? Druhá vec je, ako sa na to bude

Kari alebo Ako baliť ženy (8. časť)

2010-03-09T15:40:00.001+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:,No dobre ty hajzel, ale počkaj zajtra. Ešte zaplačeš!´ vyhrážajú sa žalúdok, hlava a pečeň. Napokon zmierlivo navrhujem kompromis, dávam poslednú rundu a oznamujem tým dvom, že moja prítomnosť pri tejto hodnotnej debate stratila zmysel, čo vytvára logický predpoklad, že niekedy nejaký mala, ale to je jedno. Ani len som sa nedozvedel, ako to ten Kari robí, ale mám

Kari alebo Ako baliť ženy (7. časť)

2010-03-08T14:08:00.001+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:Napätý čakám na return, ale Ester len v rýchlosti pozrie na mobil. „Ja už musím ísť. Ešte musím niečo vybaviť,“ zahlási a už sa aj zberá preč. „To je škoda. Dlho som sa s niekým tak dobre nezabavil. Nedáš mi aspoň číslo? Mohli by sme si to niekedy zopakovať,“ nedám pokoj. Moja nová kamarátka na mňa namieri laserové delá, ale nepovie nič. „Počkaj!“ zvolá za ňou Aďa a

Kari alebo Ako baliť ženy (6. časť)

2010-03-07T12:51:00.002+01:00

Koniec predchádzajúcej časti: Tvári sa, ako keby som jej práve zrozumiteľnou rečou vysvetlil teóriu relativity, čo bola mimochodom jej celoživotná túžba. Keby sa takto správala od začiatku, zožeriem jej to aj s navijakom, ale teraz mi už vyslovene lezie na nervy. Profesionálna oblbovačka. Každopádne ma dosť vykoľajila. Neviem, či ma považuje za až takého tupca alebo je tak tupá ona, čo sa

Kari alebo Ako baliť ženy (5. časť)

2010-03-06T14:13:00.003+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:Ester si objednala nejaký kurevsky drahý long drink vo vysokom pohári s parazólikom, vyzerajúci ako postmoderný falický symbol a tak ho aj uchopila. Svojou voľbou akoby chcela naznačiť, aký je medzi nami priepastný rozdiel. Po úvodných pokusoch navodiť aspoň trochu normálnu komunikáciu sa tie dve odobrali na toalety. Už som začal mať podozrenie, že Aďa má mechúr veľký

Kari alebo Ako baliť ženy (4. časť)

2010-03-05T18:55:00.001+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:„Nie, nechoď. Môžem jej zavolať z tvojho telefónu, ak to nevadí,“ múdro vraví žabka. „A aj tak by som radšej nebola s ním sama,“ dodala neosobne a na moje spýtavo pozdvihnuté obočie doložila, „Oskar vyzerá tak, no, ako prefikávač,“ použila dosť výstižnú charakteristiku a na dôvažok priložila, „a je taký veľký...“ s čim sa nedalo nesúhlasiť, iba som nechápal, prečo si

Kari alebo Ako baliť ženy (3. časť)

2010-03-04T20:22:00.003+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:Som naozaj zvedavý, ako zvládnem svoju úlohu, keďže som vo svojej podstate ťažký introvert a baviť sa s niekým koho vôbec nepoznám, ešte k tomu ženského pohlavia, môže byť vcelku tvrdý orech. Keď mi totiž niekto nesadne, iba ťažko budem viesť nezáväznú konverzáciu a mám tendenciu trepať väčšie množstvo sprostostí v nepriamej úmere k množstvu potenciálne spoločných tém

Kari alebo Ako baliť ženy (2. časť)

2010-03-04T09:59:00.003+01:00

Koniec predchádzajúcej časti:Toto všetko mi došlo postupne a svoju zlatú éru som si hodlal poriadne užiť. Nikdy som však nehodlal profitovať na úkor svojho veľkého kamaráta. Čo si budeme nahovárať, svoju dominanciu som si teraz vychutnával, ale postupne mi ho začalo byť vážne ľúto. Preto dnes, keď sa vovalil do dverí práve vo chvíli, keď som ja bol na odchode a hneď na mňa vyvalil, že mu musím

Kari alebo Ako baliť ženy (1. časť)

2010-03-03T11:25:00.004+01:00

Upozornenie: Táto poviedka obsahuje vulgarizmy, podľa niekoho snáď propaguje nadmerné pitie alkoholu, je sexistická a možno bude aj erotická scéna, čiže obsahuje všetky možné špatnosti. Takže má potenciál byť čítaná, ale vážne deti: vulgarizmy, sex, alkohol a iné drogy sú špatné, v reálnom živote sa prakticky nevyskytujú (aspoň nie v mojom) a preto môžete tento literárny útvar považovať za sci fi

...

2010-03-01T18:08:00.001+01:00

Prekrásny slnečný deň. Nárazový vietor odnáša so sebou všetky starosti, ktoré sa aj tak zdajú malicherné. Nabitý pozitívnou energiou, ktorá sa ešte pred necelými dvomi mesiacmi zdala tak nedosiahnuteľná. To mi potvrdzuje ohromnú životnú pravdu, že všetko sa odohráva v hlave. Závisí iba od uhla pohľadu a od spôsobu spracovania podnetov. Nájsť v sebe silu čeliť výzvam. Pri spätnom pohľade sa to zdá

pražský víkend

2010-02-22T15:00:00.002+01:00

Cítim niečo ako morálnu povinnosť napísať pár viet o krátkom výlete do Prahy, z ktorej som sa včera vrátil. Víkendová bleskovka, aké boli pred pár rokmi dosť časté, ale s pribúdajúcimi zárezmi odrátavajúcimi počet mojich zím na tomto svete sú stále raritnejšie. Dôvodov, prečo to tak je by sa našlo hneď niekoľko, ale načo sa tým zaoberať? Rozptýlenie do života môže priniesť hocijaká drobnosť, ale

tebe

2010-02-15T17:52:00.001+01:00

Po tomto víkende som zostal nanajvýš zmätený. Pred tým stretnutím som ani nebol zvlášť nervózny, ale to bola zrejme ešte zotrvačnosť mojej apatie. Keď som ťa totiž zrazu uvidel tesne pred sebou, tak... A potom neskôr, keď si mi poslala tú sms-ku... Stále nerozumiem, prečo si mi to napísala. Trvalo mi hrozne dlho, kým som sa preniesol cez minulosť a úprimne povedané, neviem, či sa mi to vôbec

pretrhnúť kruh

2010-02-03T20:16:00.002+01:00

Všetko má svoj začiatok, všetko má svoj koniec. Iba ten kruh sa tvári tak uzavretý do seba, hľadajúc snáď počiatok všetkého. Vedomie bez prestávky rotujúce po uzatvorenej trajektórii s konečným poznaním, že sú len dve možnosti: sústrediť sa na svoj obsah alebo spraviť radikálny rez. Rez, ktorým sa preruší to nezmyselné objavovanie poznaného. Nekonečné analyzovanie seba samého z každého uhla.

omne animal triste post coitum

2009-08-19T17:57:00.002+02:00

Omne animal triste post coitum...Ak nejakou náhodou neviete po latinsky, znamená to asi toľko: Každý tvor býva po párení smutný. Na túto hlášku som práve narazil v známej knihe Umberta Eca Meno ruže, ktorú som znova začal čítať. Pripomenula mi veľmi podobnú myšlienku z nejakej celkom inej knihy, ale nepamätám si už z akej. V každom prípade mala určite bližšie k buddhistickej filozofii ako k

mením svoj život... už zase:)

2009-08-14T15:17:00.000+02:00

Všetko zlé je na niečo dobré alebo inak, každá minca má dve strany. Každý pozná tieto porekadlá či príslovia (nikdy som nevedel rozlíšiť rozdiel medzi nimi) alebo ich najrôznejšie variácie. Veď viete, kto druhému jamu kope, narobí sa ako debil, ale na druhej strane komu sa nelení, tomu sa zelení (chápete, ako to naši predkovia mysleli, koťuhy jedni). Všetko sa vám dosiera, o všetko prichádzate a

pudová záležitosť

2009-08-03T14:12:00.002+02:00

Je príjemný teplý podvečer. Ťažko povedať, aký je presne dátum, ale znalci života psov sa isto rýchlo zorientujú ak napíšem, že práve vrcholí sexuálne šialenstvo prejavujúce sa okrem iného háraním fén. Chlapci a dievčatá z dedín a lazov si možno toto obdobie ani neuvedomujú, pretože havkáčske harašenie je také nenápadnejšie, skrytejšie. Aspoň v mojom ponímaní to tak bolo. Teraz však už žijem v

Gergaz Open Up_report

2009-04-24T12:04:00.001+02:00

Tak to teda máme za sebou. Minulý piatok sa uskutočnila dlho očakávaná Open Up party Gergaz Netlabelu spojená s krstom najnovšieho releasu Bleeding Memories srbského producenta Maziho. Ako to už býva nezaobišlo sa to bez počiatočných problémov spôsobených istými komunikačnými nezrovnalosťami s majiteľom pubu Bašta. Chýbajúci sľúbený zosilňovač sa našťastie podarilo nahradiť, ale stihlo sa to len

Gergaz Netlabel Open Up!

2009-04-07T20:29:00.002+02:00

V lete roku 2001 sa stala jedna nezvyčajná udalosť lokálneho významu. V záhorskej obci Moravský Svätý Ján vznikol na svoju dobu možno až príliš alternatívny hudobný klub s tajuplným menom Gergaz. Jeho história bola síce krátka (necelý rok), ale intenzívna. Základnou filozofiou bolo priniesť aj mimo Bratislavy, prípadne iných väčších miest, možnosť vypočuť si a zabaviť sa na trocha inej hudobnej

Ide sa ďalej

2009-03-23T20:20:00.001+01:00

Keď zrazu nevieš, kam majú smerovať tvoje ďalšie kroky a preto si povieš, že si v podstate spokojný s tým, čo máš. A možno to tak naozaj je. Máš čo potrebuješ, za ničím sa nemusíš hnať. Taká plavba po zrkadlovo kľudnej hladine. Už to nie je surfovanie na niekedy až brutálnych vlnách pumpujúce do organizmu tony adrenalínu. Vravíš si, že niečo také ty už nemáš potrebu skúšať. Nosíš v sebe kvantá

Keď sa všetko dosiera

2008-12-02T01:27:00.003+01:00

Ako som už informoval v rámci výhovoriek prečo nič nepíšem, dokašľal sa mi notebook. Ujovia z Microsoftu boli takí dobrí a iniciatívne mi updatovali Vistu. „Wow!“ Odpálili mi tým síce drivery, ale koho by to trápilo. Nešiel mi zvuk a po pár dňoch už ani wi-fi. Môj osobný IT špecialista Galgan problém čiastočne odstránil, takže po pár dňoch som mohol konečne pozerať porno aj s dialógmi. Bohužiaľ,

Časové slučky

2008-11-25T15:23:00.000+01:00

Čas plynie a ja mám pocit, ako keby sa ma vôbec nedotýkal. On mi však nekompromisne vraští tvár a drví orgány tak nenápadne, aby som to pocítil až niekedy v budúcnosti. Teraz som stále mladý, krásny a vyžehlený, s dobrým metabolizmom a takmer pravidelnou stolicou. Čas je ako voda, do ktorej sa vnáram podľa ľubovôle v jemnom vzduchovom či vákuovom obale. Mám ten pôžitok z plávania, ale voda sa ma

Dawax is back

2008-11-14T23:32:00.001+01:00

Sú to už dlhé predlhé mesiace, čo váš najobľúbenejší bloger naposledy zavesil niečo na túto „sajtu“. To, že sa mi v lete a v období tesne po ňom jednoducho písať nechcelo nechám bokom. Následne prišli problémy s kompom a s tým súvisiacim pripojením na net. Nebudem sa rozpisovať o dlhých naťahovačkách s predajcom, ktorý mi

Summer trip_Amsterdam a návrat

2008-08-31T01:05:00.002+02:00

Po prenajatí bicyklov sme sa cítili ako praví Holanďania. V prvom momente som mal pocit, že sa idem voziť na koze, ale veľmi rýchlo som si zvykol. Švihli sme si to na blind smerom od centra, checkli jediný veterný mlyn široko ďaleko a nakoniec sme zakotvili v parku, v ktorom sa práve konal nejaký detský festival. Všetko pôsobilo veľmi príjemne. Najazdili sme určite ťažké kilometre a tentoraz

Summer trip_Amsterdam (sobota)

2008-08-30T00:33:00.000+02:00

Sobota ráno. Vstávame zavčasu, aby sme ešte stihli vybaviť ubytko bez nosenia báglov. Infocentrum sme videli po ceste neďaleko hotela. Milý pánko sa nás spýtal na požiadavky a dal nám dve možnosti. Jednou bol hotel, ktorý bol podľa mapy dosť ďaleko od centra a pôsobil na mňa tak priveľmi „hotelovsky“. Proste normálna veľká moderná budova, ktorá ma proste nelákala. Druhá možnosť, ubytovanie na

Summer trip_Amsterdam (bláznivý deň nekončí)

2008-08-28T19:16:00.003+02:00

Po dlhom predlhom čase dávam pokračovanie z nášho letného tripu. Nuž, leto písaniu príliš nepraje, o to viac nových zážitkov prináša. Chcel som aspoň túto sériu ukončiť v "normálnom" termíne, ale jednoducho som nestihol. Zajedno som dal trip číslo 2 na Sicíliu, za druhé sa mi v živote objavili nové príjemné záľuby (aké výstižné) a za tretie aj keď mám čas, jednoducho sa mi písať nechce/lo. Ale už

Summer trip_Busy London & One Missed Flight

2008-08-08T23:25:00.004+02:00

Piatkové skoré ráno. Vypratávame štyri noci okupovanú obývačku. Spike nás išiel odprevadiť až na Megabus do centra. Možno sa chcel presvedčiť, že naozaj opustíme mesto. Každopádne, staral sa o nás, ako keby sme mu za to platili:-). V autobuse do Londýna sme si chytili výborné miesta rovno pri toalete, takže po vystúpení na londýnskej Victorii som mal pocit, že nemôže existovať čerstvejší vzduch.

Summer trip_Bristol

2008-08-06T23:36:00.004+02:00

Celé sa to začalo oveľa skorej, ako bola naša svätá trojica vynesená do nebies nad bratislavským letiskom. Výlet do Amsterdamu sme plánovali už niekedy pred dvomi rokmi. Teraz sa k tomu pridala ešte časť ostrovná, čiže návšteva Bristolu a Londýna. Letenky včas booknuté, logistika v hrubých kontúrach načrtnutá, ubytko zabezpečené len na pobyt v Bristole. Oficiálny koniec Arfilmu nedeľa 6. júla,

Artfilm 08 (3. časť)

2008-08-05T22:13:00.001+02:00

Tu by sa mala po poriadku nachádzať tretia časť článku o mojej účasti na Artfilme. Aby som stále nepísal len o druhých asi by sa hodilo spomenúť aj niečo z vlastných prežitkov. Okrem čundráckeho čistenia zubov, pasívnej účasti na zvrhlej (pre mňa určite) peep-show, chlastania piva a najrôznejších destilátov som, prosím pekne, aj pracoval. Ibaže to nikoho nezaujíma a mne sa o tom príliš písať

Artfilm 08 (2. časť)

2008-07-24T20:30:00.001+02:00

....Čo sa týka jeho druhého záujmu (môjho kolegu), teda praktikovania voľnej festivalovej lásky, resp. párenia, to sa prejavovalo hlavne v stabilnom prísune historiek z predchádzajúcich ročníkov. Nemal som dôvod im neveriť, niektoré som počul aj z viacerých od seba nezávislých zdrojov. Nanešťastie pre kolegu to boli síce pekné a pikantné, ale už iba spomienky. A nanešťastie pre mňa sa ich

Artfilm 08 (1. časť)

2008-07-23T22:15:00.002+02:00

Artfilm sa za posledné roky pre mňa stal synonymom ukončenia pracovnej sezóny a zároveň uvedením do roztopašných radovánok leta. Moje obavy plynúce z poznania, že tento rok nebudem v Trenčíne, ale v malom kúpeľnom mestečku Trenčianske Teplice, ktoré poskytuje predsa len obmedzenejšie možnosti na trávenie voľného času, ktorého na Artfilme zvyknem mávať viac než dosť, sa ukázali ako prehnané.

Návrat

2008-07-17T12:55:00.001+02:00

Hola hola amigos! Po niečo vyše mesiaci sa moja maličkosť konečne odhodlala podať správu o svojej existencii. Takže tí, ktorí sa snáď začali obávať o môj život alebo zdravie môžu utrieť studený pot z čela. Som zdravý ako ryba v Dunaji. Moja blogerská pauza bola spôsobená v prvých chvíľach hlavne stratou inšpirácie. Znie to trochu lepšie ako sa priznávať k lenivosti. Neskôr to zasa bola

Wilsonic reflection II.

2008-06-11T19:53:00.002+02:00

Sobota. Vstávam už okolo jednej, pol druhej. Zdá sa mi to veľmi skoro na to, čo všetko mám za sebou a moje telo má tiež problémy s ladnosťou pohybov. Sám seba prekvapím jednou vecou, ale už som zabudol akou, čo ma vôbec neprekvapuje. Xyllvinka naša má zrovna narodky a tak sa tá festivalová sobotná medzifáza odohráva v duchu sektu s ovocím, čo bolo asi nielen na moje stavy ideálnym riešením. Len

Wilsonic reflection I.

2008-06-10T17:30:00.001+02:00

Pokračujem tam, kde som naposledy skončil aspoň čo sa chronológie týka. Dnes mi až tak nezadrbáva, to ale považujem skôr za nedostatok. Sedím na tom úžasnom ministerstve, riadim celý rezort a riťolezi si končatiny lámu, len aby sa mi zavďačili. Strhávam sa z mikrospánkov, ktoré ma lámu so zvyšujúcou sa frekvenciou a okamžite podávam demisiu; radšej idem zhodnotiť posledný víkend. A veruže je čo.

kokos, nee!?!

2008-06-06T19:11:00.001+02:00

Vodafak?! Hééj, dnes nám začína Wilsonic, vlastne on už aj pomaly začal a moje dojmy sú také divotvorné. Rozjebaný som tak doslova, že toto silné pejoratívum ani do úvodzoviek nemôžem zamknúť aby deti nestrašilo. Hodina a pol spánku-nespánku po všakovakých gymnastických, vzpieračských a hereckých výkonoch pripravila ideálne podmienky pre tie podivuhodné stavy mojej mysle. Pri nich sa moja fyzická

W:lson:c: reflecting future... a nie len hudobne

2008-06-02T22:37:00.007+02:00

Leto sa nezadržateľne blíži, aj keď podľa počasia by sa dalo povedať, že už nás stihlo prepadnúť od chrbta. Už sa pomaličky stáva tradíciou, že festivalovú sezónu otvára bratislavský Wilsonic. Ten sa začne už tento piatok a potrvá až do skorého nedeľného rána. Povedal som si, že tentoraz si aspoň trošku checknem line-up a interpretov, ktorých buď nepoznám vôbec alebo iba veľmi okrajovo. No kde

Midi lidi_koncert

2008-05-28T01:29:00.002+02:00

Po dlhšej kultúrnej odmlke (ak nerátame Práskareň, ktorá bola pre mňa skutočne predovšetkým práskareň, než kultúrny podnik:) som sa nechal dnes zlanáriť na Pohoda_live koncert. Ak náhodou netušíte o čo sa jedná, tak ja vám to veľkodušne objasním. V rámci relácie Pohoda_FM na stanici Rádio_FM (ako inak) sa už nejaký čas raz do mesiaca koná živý koncert v Štúdiu 5 Slovenského Rozhlasu. Doteraz som

Človek a auto (kto tu komu velí?)

2008-05-21T23:44:00.002+02:00

Minulý týždeň som robil nezávisle od seba dva enviromentálne orientované prednáškové bloky. Keďže sa mi zdali veľmi inšpiratívne a už dlho sa chystám napísať niečo aj na túto tému, celkom mi to prišlo vhod. Pravdepodobne sa ekológii z rôznych pohľadov budem venovať častejšie aj na tomto blogu. Dúfam, že tých svojich zopár čitateľov týmto nevydesím a aspoň občas si prečítajú niečo aj z tejto

Práskareň a ešte niečo

2008-05-19T22:18:00.002+02:00

Ďalší slnečný víkend sa pobral tvoriť históriu, pre niekoho významnú a pre iného už dnes zabudnutú. V mojej osobnej sa tieto dni určite nebudú vynímať v samostatnej kapitole, ale záznam si bezpochyby zaslúžia. Už len piatková Práskareň v Mycafé, ako uletená oslava narodenín (alebo vyliahnutín?) Holuba, Jimmyho a ktovie koho ešte. Úprimne, žiadne prelomové zážitky či už kultúrneho alebo iného

Sunset a holá pravda (romantika prvého večera) II.

2008-05-13T23:17:00.000+02:00

Café del Mar sa nachádza na kamenistom úseku pobrežia. Prichádzame práve včas, aby sme si ešte stihli uchytiť dobrý flek na skalách, ktoré sú pri prílive pod vodou. Medzi stovkami predovšetkým britských party-turistov sa naša plánovaná činnosť utápa vo všednosti. Alkohol a hulenie je tu nižším štandardom, ten vyšší si netrúfam posúdiť a hlavne to mám v paži. Sledovať sunset v Café del Mar,

Ako sa Davidko do rodičovského domu vlámal

2008-05-12T01:19:00.004+02:00

„Cŕŕŕŕn cŕŕŕŕn,“ kričí na mňa telefón a na displeji sa ukazuje Father. Po zdvihnutí sa ma pýta, či prídem cez víkend do eMeSJé. „Ja idem na tri týždne do Poľska a mama je až do pondelka v Prahe,“ oznamuje mi polovičný zdroj mojej genetickej výbavy a pokračuje, „mohol by si tu byť, aby si dal aspoň nažrať psovi a slépkám“. Hmm, nemám žiadny program a slnečný záhorácky countryside mi po prekvasenom

Májová facka

2008-05-06T02:15:00.002+02:00

Je tu máj, jeden z najkrajších mesiacov v roku. Nezačal sa pre mňa síce najšťastnejšie, keďže som si zase raz rozflákal nôžku pri baskete a dorazil som ju pri nočnom frisbee, ale tak to občas chodí. Dal som si teda povinnú pauzičku od pohybových aktivít. Prišlo to vo chvíli, keď sa aj pracovné vyťaženie rapídne znížilo kvôli sviatkom uprostred týždňa, takže až taká tragédia to nie je. Radšej by

Reality show II.

2008-05-04T16:15:00.001+02:00

Nevzdávam to a s novými silami pokračujem dopredu. Začínam si veriť a pôda pod nohami sa stáva oveľa pevnejšou. Počujem nejaké hlasy. Najprv je to len nezreteľné mumlanie, ale postupne rozoznávam jednotlivé slová, útržky viet a napokon celé vety. „Pozri, teraz sa zase usmieva,“ hovorí jeden hlas. „Tak teda nemám volať záchranku alebo čo?“ pýta sa druhý. „Počkaj, skúsim ho ešte raz prebrať,

Reality show I.

2008-04-29T17:12:00.002+02:00

Upozornenie: tento text môže obsahovať vulgarizmy, preto prosím všetkých, ktorým by to mohlo narušiť zdravý vývoj a tak podobne, aby okamžite prestali čítať a počkali až na druhú časť, v ktorej sa tieto pikantné výrazové prostriedky budú konečne nachádzať. Tu si na svoje neprídete, naruším vás až nabudúce. Takže Jimmy, vyser sa hneď na to...Bežím ako o dušu. Ani poriadne neviem pred čím. Teraz

Nedeľa ako vyšitá

2008-04-28T04:17:00.002+02:00

Nemám rád dni, ako bol tento. Deň samotný za to pochopiteľne vinu nenesie, iba ja sám. Krásna slnečná nedeľa spĺňala všetky predpoklady ideálneho jarného ukončenia týždňa. To by som ju však nesmel prespať. Namiesto nasávania energie zo slnečných lúčov a pohybu niekde medzi stromami sa zobúdzam opuchnutý a dezorientovaný takmer o tretej poobede. V tej dobe som mal spotený dohrávať basket v „emesjé

Sunset a holá pravda (romantika prvého večera)

2008-04-25T22:17:00.006+02:00

Po dlhšom čase pokračujem Ibizou, tak pre istotu davam na uvod posledny odsek z predchádzajúcej časti...Prvá zastávka v meste v nás automaticky zapína pohotovostný režim. Ruky mimovoľne siahajú na rukoväte kufrov a popruhy batohov a už chýba len aby zaznel harmonikový motív Enia Moriconeho z filmu Vtedy na západe a strih detailných záberov na naše prižmúrené sústredené oči a spotené ruky žmoliace

Jarná únava

2008-04-21T02:54:00.004+02:00

Mám teraz zo seba taký zvláštny pocit. Plynie z fenoménu únavy. V podstate presne týždeň som poriadne nič nenapísal a vôbec to nebolo preto, že by som nechcel. Prsty ma svrbeli každý deň, ale mozog odmietal spolupracovať. Také trýznenie duše túžiacej otvoriť sa, ale telo nebolo schopné sa synchronizovať na rovnakú vlnovú dĺžku. Pár dní sa to dá vydržať, postupne sa však moje metafyzické Ja

Gergaz retrospection III.

2008-04-19T21:31:00.000+02:00

Ako to už býva, pôvodný časový harmonogram založený na ideálnom postupe prác sa začal rúcať prakticky od začiatku. Ak si totiž nemôžete dovoliť zaplatiť určité produkty a služby profesionálnym firmám, tak sa nutne musíte prispôsobiť možnostiam. Občas to bolo naozaj až frustrujúce, keď sme sa napríklad neboli takmer dva týždne schopní pohnúť poriadne z miesta, ale nakoniec sa všetko podarilo (aj

Gergaz retrospection II.

2008-04-15T23:26:00.001+02:00

Presťahoval som sa do Bratislavy, postupne sa dostal do kruhov elektronického undergroundu, spoznal kopec ľudí, z ktorých sa postupne stávali producenti, DJ-i, prevádzkovatelia webportálov a podobne. Každý druhý návštevník legendárneho Uclubu mal sen stať sa DJ-om. Mnohí to skúšali a rýchlo skončili a ďalší sa postupne vypracovali a dnes už sú „starí psi“ na scéne. Ja som mal tento sen už

Krátka správa z Tatier

2008-04-12T10:21:00.002+02:00

Služobka v Tatrách, konkrétne v Tatranskej Lomnici mi prišla celkom vhod. Keďže som živnostník a o platenej dovolenke sa mi môže akurát tak snívať, beriem podobné pracovné výjazdy ako rekreáciu. Očividne to tak berú aj účastníci konferencie krajín V4, ktorú zabezpečujem. Z ôsmich hodín včerajšieho diskusného programu sa reálne využili maximálne tri a dnes to pravdepodobne nebude hektickejšie. No,

Gergaz retrospection I.

2008-04-11T10:53:00.003+02:00

V časopise Žurnál (13/2008) som si prečítal článok o malých hudobných kluboch nachádzajúcich sa nielen vo veľkých mestách. Na základe tohto článku som začal trochu spomínať. Tí, ktorí ma poznajú osobne asi vedia veľmi dobre na čo. Dlhú dobu mi doslova liezli na nervy otázky týkajúce sa skončenia prevádzky klubu Gergaz. Jednoducho, ak sa ťa stále niekto pýta na tie isté veci a ty vieš, že aj tak

Čo nás čaká a (ne)minie

2008-04-10T02:46:00.004+02:00

Pekne sa nám začína oteplievať po tej krutej zime a ja, veľký plánovač, môžem kuť pikle (inak parádne slovo; viete niekto, čo presne znamená ten pikl/pikel?) na leto. Ani najbližšie týždne však nie sú skúpe na možnosti. Už tento mesiac sa núkajú parádne vychytávky na oslavu prichádzajúcej jari. Najbližšie tento víkend sa rozbiehajú Jazzové dni (už nie len bratislavské), v tesnom závese za nimi

Tá naša povaha slovenská

2008-04-07T14:41:00.001+02:00

Politike som sa na tomto blogu nechcel venovať vôbec, ale teraz sa jej asi nevyhnem. Bohužiaľ, ovplyvňuje naše životy, či sa nám to páči alebo nie. Ja sa jej dotknem najmä v súvislosti s našou „národnou povahou“. Ak by tento text niekoho poriadne nasr...dil, tak to z môjho pohľadu znamená, že dotyčný je pravdepodobne „pravý“ Slovák. Týmto však nechcem hneď v úvode pochovať prípadnú diskusiu. Ešte

Pevná pôda pod nohami

2008-04-05T21:44:00.002+02:00

Vystupujeme z trajektu medzi poslednými, pretože naše veci boli zahádzané na spodku úložného priestoru. Pokračuje komédia, v ktorej hrám ja hlavnú rolu ako nosič nadrozmerného nákladu. Na chrbte zasa preplnený ruksak a v rukách Luckin vypasený kufor. Scéna sa odohráva na úzkych a strmých železných schodíkoch vedúcich von na čerstvý ostrovný vzduch. Ja nie som schopný sa s ruksakom otočiť ani

Už nás nič nezastaví_ferry to Ibiza

2008-04-02T22:42:00.003+02:00

Trajekt na Ibizu je pohodlnejší ako lietadlo a hlavne sú tu lepšie možnosti pohybu. Trochu ma mrzí, že sa nedá ísť niekde na palubu a do mora čumím len s nosom prilepeným na okno, ale zase až tak mi to nevadí, veď mám leto stráviť prácou na lodi. Pozerám si fotky v Luciinom foťáku. Sagrada Familia je neskutočne nádherná stavba geniálneho architekta. Nedožil sa síce jej dostavania, ale vyzerá to

Teším sa...

2008-03-31T01:05:00.007+02:00

Taký krásny slnečný deň a aj napriek tomu, že ho trávim viac menej pracovne napĺňa ma až po končeky vlasov energiou. Som vlastne veľmi rád, že pracujem aj dnes. Mám z toho určite lepší pocit, ako keby som kvasil doma a márne sa pokúšal niekoho vytiahnuť von, aj keď v konečnom dôsledku rád by som. Užívam si, že mám čo robiť a baví ma to. Užívam si slnko pri jazde autom a budem si užívať aj

Barcelona_mediterranean spirit 2

2008-03-29T18:19:00.001+01:00

Všetko sa to zbehlo tak rýchlo. Posledné mesiace som sa nezastavil. Diplomovka, štátnice a to všetko popri práci a ešte tesne pred odletom sem potlačiť sto tričiek, ktoré som hodlal na lodi predávať, čo mi odporučil aj Brady. A teraz tu sedím v Barcelone, popíjam ľahké pivo a trávim paellu s morskými potvorami. Zdá sa, že moja filozofia otvorenosti funguje perfektne. Neexistuje náhoda. To, čo

Šťastie

2008-03-28T00:00:00.001+01:00

Kráčaš pomaly životom. Spolu s rastom sa naťahuje aj tvoj krok a všetko ubieha stále rýchlejšie. Obzeráš sa za seba a možno cítiš čudný smútok prepletený s nostalgiou za „starými dobrými časmi“. Vidíš za sebou tú bezstarostnosť detstva. Je ti ľúto, že si si to vtedy nedokázal uvedomiť tak, ako to dokážeš teraz a poriadne si to užiť. Keby si to vedel vtedy všetko by si spravil inak, ale teraz už

Barcelona_mediterranean spirit

2008-03-24T17:52:00.005+01:00

Vystupujeme z lietadla v Barcelone. Obaja, ja aj Lucia, máme veľa batožiny. Podstatnú časť tej mojej tvoria čerstvo potlačené tričká, ktoré by mali byť čiastočným zdrojom príjmov na Ibize, kam smerujeme. Avšak Luckin megakufor museli v lietadle určite umiestniť niekde do stredu, pretože keby ho posunuli na ktorúkoľvek stranu naisto by malo po celý let nepredstaviteľné problémy s udržaním

2008: Snežná odysea

2008-03-21T02:35:00.009+01:00

Včera v noci som sa vrátil z niekoľkodňovej pracovnej tour po Slovensku (aj preto dlhšiu dobu žiadny príspevok). Okrem spoznania ďalších miest, ktoré som prvý krát navštívil, mierneho prechladnutia a únavy som zase o kúsok skúsenejší vodič. Píšem o tom hlavne preto, že som dnes v správach videl hromadnú haváriu na českej diaľnici D1 spôsobenú prudkým snežením. Išli sme z kolegom z Humenného a

Tata žerú, sviňa zdravá...

2008-03-12T19:31:00.003+01:00

Mám sedemnásť rokov a totálne mi lezie na nervy všetko, čo zastávajú fotrovci. Bývam v tomto zapadákove, kde sa nič nedeje a okrem toho musím jak debil robiť v záhrade a také tie primitívnosti typické pre dedinský život. Foter má stále mániu v chovaní králikov a tých priblblých slepíc. Jediné šťastie je, že mu mama zatrhla svine; no to už by ma fakt jeblo, keby že mám kŕmiť tie nechutné,

Yo yo, fatha´s 60

2008-03-11T19:57:00.003+01:00

Po dlhšej pauzičke tu máme nový príspevok, keďže je konečne o čom. Cez víkend sme absolvovali „ťažký“ žúr spojený s vernisážou fotríkovej výstavy obrazov pri príležitosti jeho šesťdesiatin. Cool party to bola hlavne pre vekom pokročilých, čo je celkom pochopiteľné. Ja sa zaradeniu do tejto kategórie zubami-nechtami bránim, ale tentoraz som sa vyhol aspoň znechuteniu zo samotnej povinnosti

Môj styk s Emmou

2008-03-02T01:19:00.001+01:00

Ahoj milý denníček. Asi to ešte nevieš, ale dnes nás navštívila Emma. Hneď schladím tvoje zahrievajúce sa stránky, pretože to nie je žiadna superkosť, s ktorou som prežil horúce chvíľky, ale teta víchrica. Ja som si jej ani veľmi nevšimol až do chvíle, keď som sa vybral na Záhorí do eMeSJé. V správach cez deň som vyčítal, že najpravdepodobnejšie sa môžeme stretnúť práve v mojom rodnom kraji. Vraj

Hmmm... (výzva)

2008-02-29T05:26:00.000+01:00

Hmmmmm, to vám je také zvláštne. Mám hroznú chuť niečo písať, ale ani za nič sa neviem do ničoho pustiť tak, aby ma to pohltilo. Rozpísaného toho mám viac než dosť, ale asi to nie je ono. Trochu už tieto stavy poznám. Je to také čakanie na správnu tému. A že čo je na tom zvláštne? Hlavne to, že keď mám blbé stavy čo sa psychiky týka, tak píšem ako drak (asi trochu stupídne prirovnanie, draci

Psychologické okienko (ha ha:)

2008-02-25T01:26:00.000+01:00

Čaute zlatíčka. Po tej päťdielnej „poviedke“ by som rád napísal konečne aj niečo také klasickejšie. Dosť ma to pohltilo a zrazu som nevedel, o čom by to teraz malo byť. A tak sa nechávam inšpirovať konkrétnymi prežitkami mojich dní, ako ostatne takmer pri každom článku. Tentoraz je hlavnou postavou jeden môj kolega – pán už „v rokoch“. Nemám žiadne pravidlá alebo etický kódex pre písanie, ale v

Nechápem... (5. časť)

2008-02-21T20:06:00.003+01:00

Nasledujúci deň v práci je náročný, ale ubehlo mi to vcelku rýchlo. Najviac ma zamestnávalo vytváranie alternatív, čo sa všetko mohlo odohrať počas mojej neprítomnosti na byte. V hlave som si vytváral scenáre od narýchlo zorganizovanej žúrky ako truc podnik voči mne až po „obyčajný“ záchvat zúrivosti, v ktorom mi však chýbalo logické vysvetlenie Tininej niekoľkohodinovej neprítomnosti. Do

Nechápem... (4. časť)

2008-02-18T16:39:00.003+01:00

Už zvonka vidím, že v byte sa svieti. Otváram dvere potichu aj keď viem, že Tina nespí. Ešte stále som značne mimo reálneho vnímania skutočnosti a tak mi určitú chvíľu trvá spracovanie vizuálnych vnemov. Na chodbe sú naukladané zbalené tašky. Do riti, to má byť zase čo za haluz... nejaké demonštratívne opustenie spoločne zdieľaného priestoru uprostred noci? Fantastické, takže problémy si na mňa

Nechápem... (3. časť)

2008-02-17T19:30:00.000+01:00

Diera je klub, ktorý si po celé roky nezískal svoju exkluzívnu klientelu, ktorá by ho držala nad vodou. Jedinou výnimkou sú pravidelné štvrtkové drumandbassové akcie, ktoré bývajú dosť narvané, ale to iba preto, že majú nulové vlezné. Pri akomkoľvek pokuse zaviesť aspoň symbolické vstupné sa to odrazilo na prudkom poklese návštevnosti. Dnes to našťastie nehrozilo a so mnou tie lámané beaty už

Nechápem... (2. časť)

2008-02-16T23:45:00.001+01:00

Vstupujem do Pekla a rozhliadam sa okolo po známych tvárach, ale okrem barmana nepoznám nikoho. Ešte stále rozhodený z hádky s Tinou si sadám k veľkému stolu, za ktorým si pripadám akosi nepatrične. Našťastie ostatní prichádzajú ešte skôr, ako mi prinesú objednané pivo a ja nebudem vedieť čo s rukami, nohami a hlavou. „Nazdar kámo, ani nevieš ako rád ťa vidím,“ volá Viktor takmer už od dverí

Nechápem... (1. časť)

2008-02-14T22:12:00.005+01:00

Tak panstvo, rozhodol som sa, že sem postupne zavesím jeden z mojich pokusov o... čo ja viem, čo to akože má byť(?), snáď poviedka. Prípadná podobnosť s mojim prípadne vašimi životmi, bývalými frajerkami a vôbec s niečím reálnym je čisto náhodná... alebo nie? A naozaj by som bol rád, keby ste mi napísali akékoľvek názory. Ďakujem. Sme spolu o niečo dlhšie ako rok, čo je pri mne už vskutku slušný

Underworld

2008-02-10T03:36:00.000+01:00

No jo panstvo. Je to radosti, keď už máte napísaný takmer celý článok, odskočíte si od compu a po návrate ho nájdete zamrznutý a pomôže len tvrdý reštart, po ktorom sa váš neuložený dokument síce obnoví, ale tak, že máte napísanú len prvú vetu. Od kedy sa mi niečo podobné stalo pred časom vždy si priebežne napísané ukladám a zrovna dnes som na to akosi pozabudol. No čo už, idem písať znova...

Insomniac

2008-02-08T10:46:00.000+01:00

Hlboká noc je silným vetrom unášaná do stratena. Ja sedím a premýšľam, prečo tu sedím a premýšľam. Obrátený životný režim mi prináša hodiny samoty vypĺňané intenzívnou mozgovou činnosťou. Zvykol som si na to, ale už sa nemôžem dočkať, kedy sa to zase upraví aspoň do relatívneho normálu. Mám síce rád noc a dokonca aj v obdobiach takmer pravidelného vstávania som najaktívnejší (aspoň čo sa

Nové trendy a zblbnutí ľudia

2008-02-05T19:26:00.000+01:00

Po nejakom čase si hovorím, že využijem stav insomnie na napísanie nejakého príspevku na blog. Žiadne prevratné udalosti sa v mojom súčasnom bytí neodohrávajú, ak nepovažujem za takýto jav svoj totálne obrátený biorytmus. Ten je však so mnou spätý nerozlučne už mnoho rokov, takže nič nové. Myšlienky, ktorými sa zaoberám sa snažím vložiť do textu, ktorý mal byť pôvodne len jedným z príspevkov na