Tak úžasný víkend v Prahe to bol. Hoci piatková drumandbassová party v Roxy za štyri české kilečká stála skôr za štyri prdy a ranu do hlavy, ale to sa pri ostatných prežitkoch akosi stratí. Niežeby taká IM Cyber hrala horšie, ako inokedy. Dá sa povzniesť aj nad produkciu DJ Markyho, od ktorého som čakal aspoň závan brazílskeho temperamentu a soundu namiesto úplne obyčajného „tuzemského“ drumáču v pozadí duchaplných žvástov Stamina MC. Našincov Lixxa s Cliveom som už ani poriadne nepočul, pretože som dal prednosť odchodu po bôčiku milovanej bohyne. Holt, Pražáci sú síce desne kúl a very stajliš, ale o atmosfére počuli asi len v súvislosti s plynným obalom Zeme. Nič to, aj tak som tam išiel predovšetkým obletovať krásnu Black Rose. Ako taký jarný nadržaný čmeliak bzučiaci okolo voňavej kvetinky, ktorý nevie ako na to. Opeľoval by jedna radosť, ale furt sa nejak napichne na ostré tŕne.
Ráno múdrejšie večera, ako sa vraví. Ja nikoho takého, kto by takéto veci tvrdil nepoznám, ale tentoraz to sedelo ako vietečo na šerbel. Sobota krásna, obloha až nehanebne odhalená necháva po svojom modrom tele kĺzať zmyselné slnko. A čmeliačik, hoci absolútne nevyspatý a s pokrčenými krídelkami, vylieta z prechodného úľa. Hej, radšej by sa prebral v objatí okvetných lístkov čiernej ruže a v sosáčiku cítil jej omamnú vôňu namiesto Arnových mačacích chlpov. Ale aj tak veľká vďaka Aďulke, že ma prichýlila a starala sa o mňa ako o vlastného a so stoickým pokojom znášala moje nočné príchody.
Ako vravím, deň mal v sebe akýsi erotický náboj. Hoci pravdupovediac, tento víkend by pre mňa mal takýto náboj aj keby vkuse pršalo. Akurát by som tu vypisoval poetické ódy o zmyselnom daždi necudne stekajúcom po psími hovienkami obsypaných chodníkoch alebo tak nejako. Dokonca aj stretnutie s Katarínou a Rakym sa tak trochu nieslo v tomto duchu. To najmä po našom piatkovom stretnutí v Hapu, Rakyho pracovisku, kde mi ten škareďák bezostyšne vlepil pusu a nebyť šokom zatnutých zubov, asi by mi jazyčiskom aj plomby skontroloval. Ešte k tomu mi namiešal fantastický drink s uhorkou, sexista jeden. V sobotu už len vypekanie v parku na Parukářce, náhodné stretnutie s ďalšou kamarátkou, relatívne čerstvo prisťahovanou Ninou, vykladanie tarotu, aby som vedel, ako riešiť svoju miernu neistotu v zamilovanosti a hekísek, aby som sa trochu spotil. A hlavne, čím ďalej tým netrpezlivejšie čakanie, kým sa mi ozve Ona.
A tá nervozita štepená túžbou a potrebou objasnenia si určitých vecí mi brala ľahkosť vyjadrovania a vtip, keď sme sa tam hore na Letnej k večeru konečne stretli. Úmorne sa snažím neriešiť. Neriešiť to, čo nijako nemôžem ovplyvniť. Už nezmením minulosť a rýpanie sa v nej k ničomu nevedie. Môžem si z nej zobrať ponaučenie, ale žiť v nej nebudem. Potrebujem si vyjasniť súčasný status a aspoň načrtnúť budúcnosť. Celá Praha a blízke okolie mohla cítiť jemný otras, keď mi padol ten balvan z koronárnej artérie. Správy vo svojej podstate pre mňa neboli najideálnejšie, ale to je mi fuk. Už len to poznanie, že tá tajomne usmievavá a mlčanlivá bohyňa mi dokáže povedať veci, v ktoré som ani nedúfal, ma šteklí v celom tráviacom trakte. Ideálny čas ísť spolu na večeru do španielskej reštiky, popíjať s ňou dobré červené a byť tak normálne spokojný a nenormálne šťastný. Neskôr sa bezcieľne prechádzať a sedieť na lavičke, na ktorej by mi určite prechladli vaječníky, ak by som nejaké mal, ale aj tak by mi to bolo jedno.
Ten blok, ktorý som v nej cítil a aj som jej o tom povedal ma síce aj teraz mrzí, ale nerobím z toho tragédiu, pretože tragický už som bol dosť. Pokojne sa rozchádzame a ja si idem užiť nevyžiadané dotyky prerastenej mačky namiesto láskyplného objatia tejto fascinujúcej ženy.
Nedeľa zase krásna a nič lepšie, ako ďalší výlet do kúska prírody sa vymyslieť nedá. Meníme iba lokalitu na Riegerovy sady a tentoraz mi milú spoločnosť robia Aďa so Šatou. Užívam si ženské analýzy okolia a Šatine bohovské storky zo života. A to ma ešte čaká obed, pre zmenu alá Mexiko, v obkolesení ďalších štyroch amazoniek. Našťastie som už za mladi dostal babský pupok, takže som to zvládol a snáď som naopak ja nebol rušivým elementom.
Naspäť do parku, ďalšie náhodné stretnutia, ďalšie zoznamovačky, ďalšie pivá a cigy a ďalšie stretnutie s ňou. Tak rád by som ju objal, chytil za ruku, pobozkal. Je tu však ten blok (možno viac môj, ako jej), ten pocit, že by som spravil niečo nevhodné, že by to mohlo pôsobiť majetnícky. Viac menej ticho si užívam samotnú prítomnosť a tá pomyselná bariéra pôsobí zvláštne vzrušujúco, takmer ako dlhé odďaľovanie orgazmu. K tomu tie reči o tantrickom sexe...
Trošku frisbee, ale len potiaľ, kým Aďa iba tesne nezostrelí troch neborákov naraz. Postupné prerieďovanie našej spoločnosti, kurevsky romantický západ slnka, tu včelička, tam motýlik, hentam vtáčik, ťuťuli, muťuli. Ja a moja múza, ktorá ma inšpiruje k životu a tvorivosti, sami v parku na ukoristenej deke. Padajúca tma nás halí do intimity. Pod zámienkou masáže mi je dovolené dotýkať sa toho tela, ktoré ma tak mučivo priťahuje. Priam fyzicky cítim tú energiu, ktorá medzi nami prúdi, aj keď ani zďaleka nie takým prúdom, ako by chcela. Aj tak je to však úžasné.
Je čas odísť a v nočnom autobuse sa tváriť spokojne, hoci mám spálené ruky, pretože som sa práve dotýkal slnka. Nezaoberám sa ani pipkami sediacimi predomnou, ktoré si sklopili sedačky na doraz a ja sa takmer nedokážem pohnúť. Nedám sa rozhádzať ani maďarskou posádkou bez jazykových znalostí, ktorá mi ani za boha nechcela dovoliť zobrať môj malý batoh ako príručnú batožinu a tak som musel zaplatiť ako za lodný kufor. Len sa teším, čo prinesie budúcnosť.