sťahovanie

Tak som sa predsa len presťahoval. Podľa všetkých mnou zadaných kritérií som vychytil to najhoršie, čo som mohol. Nechcel som bývať sám, bývam. Nechcel som platiť viac, než som platil, platím podstatne viac. Chcel som sa viac priblížiť centru a teraz bývam síce zhruba rovnako ďaleko, ale s oveľa blbším spojením. A do práce platí v zásade to isté.
Tlačený časom som stúpil do hovna. Tak by sa to aspoň mohlo javiť na prvý pohľad a mne sa to veru tak aj javilo v tieto prelomové dni. Aj som sa cítil oklamaný, aj som si vyčítal, že som mohol a mal spraviť viac. Niečo podstatné, čo som nikdy poriadne nedokázal pomenovať a vlastne ani identifikovať sa však zmenilo k lepšiemu. Ten byt predtým, podľa všetkých racionálnych kritérií lepší než ten súčasný, ma de facto totálne uväznil. Ťažko sa ozrejmuje v pár vetách niečo, čo trvalo bez mála rok a pol. Hádam najlepším vysvetlením je práve tento článok.
Práve som dorazil z vonku. V podstate to najstereotypnejšie miesto (okrem práce), ktoré som mohol navštíviť a zrazu celkom iný feeling. Sadnem za komp a píšem. Píšem preto, že chcem.
Je to hrozná haluz. Neviem, pravdepodobne je to celé len a len v mojej hlave, ale aj tak... hrozná haluz. Nemienim sa v tom pitvať, aspoň nateraz určite nie:). Majiteľ garáže, prerobenej na garzónku s hajzľom a sprchou na chodbe, je podľa môjho skromného úsudku totálny pako dusený potrebou mať všetko pod kontrolou. Z nejakého dôvodu mi je to však buď jedno alebo to naopak istým spôsobom potrebujem. Proste dákeho trotla imitujúceho autoritu. Nejaký element, ktorý ma donúti k aspoň nejakej sebadisciplíne.
Jebať na to, či je to karma, prúdenie energií, sila myšlienok, obyčajná náhoda, či zhoda okolností. Potreboval som oslobodenie, inšpiráciu, chuť. Proste teraz píšem a vôbec nemám chuť robiť v tejto chvíli niečo iné. Ráno si zacvičím a dobre spím. Zajtra zase do práce, ale nevadí mi to. Nemám chuť tu tráviť zbytočne veľa času uzavretý vo svojej klietke. Je to ešte dlhá cesta, ale niekde hlboko v bunkách cítim, že to bol správny krok. Už len to, že to bol krok...