Artfilm 08 (2. časť)

....

Čo sa týka jeho druhého záujmu (môjho kolegu), teda praktikovania voľnej festivalovej lásky, resp. párenia, to sa prejavovalo hlavne v stabilnom prísune historiek z predchádzajúcich ročníkov. Nemal som dôvod im neveriť, niektoré som počul aj z viacerých od seba nezávislých zdrojov. Nanešťastie pre kolegu to boli síce pekné a pikantné, ale už iba spomienky.

A nanešťastie pre mňa sa ich značne zdeformovaný odraz premietol do skutočnosti. Bolo to niekedy v strede festu, keď som sa zase raz takticky vzdialil z večernej žúrky, riadne otrávený z neustálych sexistických pripitých rečí kolegu a jeho starých kamarátov. Práve keď som svoje okázalé zívanie vyhodnotil ako dostatočné na taktické stiahnutie sa, prisadla si k nášmu stolu jedna teta novinárka. Aspoň sa môj odchod stal ešte nenápadnejší.

Keď už som sa celkom vážne uložil k spánku a môj mozog zamával aj hladine alfa, zobudil ma telefón. Patrične dezorientovaný som sa snažil pochopiť, o čo spolubývajúcemu ide. Vraj mu mám hodiť kľúče od auta a že tá teta novinárka potrebuje niekde prespať. Ja naivný hlupáčik som si myslel, že ju snáď chce uložiť do svojho auta alebo ju nebodaj niekam odviesť, hoci riadne ožratý. Ale naozaj sa mi to nechcelo riešiť. Z omylu ma za chvíľu vyviedli otvárajúce sa dvere, zažaté svetlo, kartón plechoviek piva prinesený z auta a nejaký pridrbaný rozhovor. Pokus hrať mŕtveho chrobáka som vzdal veľmi rýchlo. Teda ľudia, ja som v živote zažil už nespočetne bizarných situácií, ale táto mala punc originálnosti.

Ja som tam, postupne sa preberajúc, sedel na posteli a sledoval tokanie samca v rokoch a rituálne uhýbanie samice, ktorej najlepšie roky, ak vôbec niekedy nejaké boli už tiež dávno minuli. Začal som sa na tom divadielku celkom dobre zabávať. Päť krížikov nesúci chlap už aj tak dosť diskvalifikovaný obsahom alkoholu v krvi sa snaží tlačiť kaleráby do hlavy skutočne nepríťažlivej žene neurčitého veku a súčasne sa pokúša dosiahnuť jej intelektuálnu úroveň. A toto všetko sledujem ja, polonahý v posteli, úspešne sa vyhýbajúci zapojeniu do debaty a postupom času sa dostávajúci do úlohy pustenej telky s vypnutým zvukom, ktorú aktéri ani nevnímajú. Keď už ma to prestávalo baviť, nenápadne som sa presunul na prístelku, aby som sa nedajbože nedostal do epicentra vyvrcholenia tohto harašenia. Dopadlo to presne tak, ako muselo, aj keď priznám sa, ja som nič nepostrehol (za čo som nesmierne vďačný). Možno to niekedy použijem ako námet na poviedku, aj s tými duchaplnými dialógmi.

Skutočná sranda začala až nasledujúce ráno a zvyšné dni. To sa totiž po uvedomení si spáchaného činu aj kolega dal na partizánske chodníčky. Ibaže tie Teplice sú také maličké...

Neskôr mi parafrázoval ich raňajší rozhovor (ja som sa zdúchol čo najskorej preč pod zámienkou naozaj neodkladnej povinnosti):

Ona (labužnícky): „Mmmmm, v noci sa mi sníval krásny sen, že sme sa milovali. Dúfam, že aj ďalšiu noc sa mi bude snívať...“

On (sucho až znechutene): „Mne sa nesnívalo nič.“

Poučenie z tejto príhody je dúfam každému jasné. Keď už vás príroda obdarila nezdolateľnými pudmi a ruja prepukne s celou silou alebo si len potrebujete dokázať status alfasamca aspoň preboha nechlastajte! Stará známa pravda, že všetky ženy sú krásne, len my málo pijeme vás môže priviesť buď k alkoholizmu alebo k povesti sexuálneho zúfalca.

...

Artfilm 08 (1. časť)

Artfilm sa za posledné roky pre mňa stal synonymom ukončenia pracovnej sezóny a zároveň uvedením do roztopašných radovánok leta. Moje obavy plynúce z poznania, že tento rok nebudem v Trenčíne, ale v malom kúpeľnom mestečku Trenčianske Teplice, ktoré poskytuje predsa len obmedzenejšie možnosti na trávenie voľného času, ktorého na Artfilme zvyknem mávať viac než dosť, sa ukázali ako prehnané. Podobne zbytočne som sa obával spolupráce a spolubývania s kolegom, ktorého som prakticky vôbec nepoznal, ale stihol som si k nemu vytvoriť značne odmeraný postoj.

Tento ročník som z hľadiska sledovania filmov odignoroval asi najviac z doteraz absolvovaných. Zrejme zohralo úlohu aj tematické zameranie na novú čínsku kinematografiu, ktorá ma akosi nelákala. Ale dosť možné, že úlohu zohral aj fakt, ktorý prezentoval na tlačovke člen poroty a minuloročný nositeľ ocenenia Hercova misia Marián Labuda, že všetky súťažné filmy, ktoré videl absolútne postrádali humor. Nikto samozrejme neočakáva, že na Artfilme budú samé komédie, ale zase riešiť všetko smrteľne vážne, ako keby smiech urážal intelekt, to je snáď už diagnóza. Nech už to je akokoľvek faktom zostáva, že celý film som videl tuším iba jeden, aj to si nepamätám, ako sa volal. Takže všetci vášniví filmoví maniaci túžiaci po tipoch na kvalitné kusy sa teraz môžu cítiť oklamaní. Je mi vás naozaj ľúto, ale ľudia sú proste svine a celý svet je navýsosť skazený. A tak som sa aj ja nechal zavaliť špinou tohto systému a z mladého kultivovaného intelektuála sa za tých pár dní takmer stal prototyp démonického zhýralca.

Môj rádoby učiteľ temných praktík života festivalového backgroundu patril do tzv. starej školy. V preklade to znamená, že na Artfilme sa zúčastnil už po šestnásty krát, čiže na každom jednom ročníku. Nutno však dodať, že doba sa predsa len odvtedy zmenila a s ňou aj snáď každý aspekt života na festivale. Príjemné podujatie lokálneho významu pred dvomi rokmi zhltla agentúra Forza a začala rozkopávať všetko zabehané (aspoň čo sa našej práce týka). Na jednej strane to mrzí aj mňa, ale na strane druhej si Artfilm zaslúži pozdvihnúť úroveň a dostať ho na filmovú mapu sveta. Je dosť pravdepodobné, že toto bol pre našu firmu posledný ročník napriek doterajšej bezproblémovej spolupráci. A tak sme si to snažili v rámci možností poriadne užiť.

Môj vyše päťdesiatročný kolega berie túto akciu ako čas na totálnu konzerváciu svojej telesnej schránky v alkohole s príležitostnými koitálnymi stykmi mimo zázemia stabilného domova. Bohužiaľ (v konečnom dôsledku asi našťastie), sa obidva preferované smery jeho záujmu priamo dotýkali aj mojej dovtedy nepoškvrnenej duše. Prejavovalo sa to predovšetkým tým, že každé jedno ráno bez výnimky, keď som ešte ani jedno oko nemal poriadne rozlepené, som musel vypiť jednu „preplachovú“. Možno to poznáte. Ráno v tlamičke ako po explózii septiku plného exkrementov. Čistenie dutiny ústnej prebieha tak, že jedným frťanom zabijete nežiadúce baktérie, okrajom pohára oškrabete povlak zo zubov a druhým frťanom to pekne spláchnete.

Okrem toho som bol pri každej príležitosti odchytávaný hocikde v mestečku za účelom preventívneho otužovania pravdepodobne biedne pôsobiacej telesnej schránky a utužovania družby. Toto malo za následok partizánsky spôsob presunov z miesta na miesto. Nechcem tu zo seba robiť abstinenta, to by mi aj tak nikto nezožral, ale čo je veľa to je príliš. A myslím, že aj môj kolega nakoniec ocenil môj zdržanlivejší prístup k týmto liečebným procedúram, keď som za neho zobral zopár filmov a diskusií. On sa síce snažil tváriť, že má všetko absolútne pod kontrolou, ale našťastie sa napokon nechal presvedčiť.

....

Návrat

Hola hola amigos! Po niečo vyše mesiaci sa moja maličkosť konečne odhodlala podať správu o svojej existencii. Takže tí, ktorí sa snáď začali obávať o môj život alebo zdravie môžu utrieť studený pot z čela. Som zdravý ako ryba v Dunaji. Moja blogerská pauza bola spôsobená v prvých chvíľach hlavne stratou inšpirácie. Znie to trochu lepšie ako sa priznávať k lenivosti. Neskôr to zasa bola zaneprázdnenosť a technická nemožnosť alebo komplikovanosť písania a publikovania. Každopádne sa za posledný mesiac toho udialo viac než dosť.

Napriek tomu, že ma zážitky posledného týždňa nutkajú písať o nich, pretože sú za jedno najčerstvejšie a za druhé aj zaujímavejšie, budem postupovať chronologicky. Náš týždňový anglicko-holandský trip teda bude musieť ešte chvíľu počkať. Najprv si chcem splniť osobný pioniersky záväzok a pekne po poriadku napísať pár slov o pracovno-kultúrnom pobyte v Trenčianskych Tepliciach na Artfilme. Dúfam, že to stihnem všetko „uplácať“ ešte do zajtra, keďže Pohoda už hlasno trieska na dvere a prežitky z nej by mohli prekryť tie už absolvované. Takže dajte mi pár hodín a všetko bude...