štvrtok 24. júla 2008

Artfilm 08 (2. časť)

....


Čo sa týka jeho druhého záujmu (môjho kolegu), teda praktikovania voľnej festivalovej lásky, resp. párenia, to sa prejavovalo hlavne v stabilnom prísune historiek z predchádzajúcich ročníkov. Nemal som dôvod im neveriť, niektoré som počul aj z viacerých od seba nezávislých zdrojov. Nanešťastie pre kolegu to boli síce pekné a pikantné, ale už iba spomienky.

A nanešťastie pre mňa sa ich značne zdeformovaný odraz premietol do skutočnosti. Bolo to niekedy v strede festu, keď som sa zase raz takticky vzdialil z večernej žúrky, riadne otrávený z neustálych sexistických pripitých rečí kolegu a jeho starých kamarátov. Práve keď som svoje okázalé zívanie vyhodnotil ako dostatočné na taktické stiahnutie sa, prisadla si k nášmu stolu jedna teta novinárka. Aspoň sa môj odchod stal ešte nenápadnejší.

Keď už som sa celkom vážne uložil k spánku a môj mozog zamával aj hladine alfa, zobudil ma telefón. Patrične dezorientovaný som sa snažil pochopiť, o čo spolubývajúcemu ide. Vraj mu mám hodiť kľúče od auta a že tá teta novinárka potrebuje niekde prespať. Ja naivný hlupáčik som si myslel, že ju snáď chce uložiť do svojho auta alebo ju nebodaj niekam odviesť, hoci riadne ožratý. Ale naozaj sa mi to nechcelo riešiť. Z omylu ma za chvíľu vyviedli otvárajúce sa dvere, zažaté svetlo, kartón plechoviek piva prinesený z auta a nejaký pridrbaný rozhovor. Pokus hrať mŕtveho chrobáka som vzdal veľmi rýchlo. Teda ľudia, ja som v živote zažil už nespočetne bizarných situácií, ale táto mala punc originálnosti.

Ja som tam, postupne sa preberajúc, sedel na posteli a sledoval tokanie samca v rokoch a rituálne uhýbanie samice, ktorej najlepšie roky, ak vôbec niekedy nejaké boli už tiež dávno minuli. Začal som sa na tom divadielku celkom dobre zabávať. Päť krížikov nesúci chlap už aj tak dosť diskvalifikovaný obsahom alkoholu v krvi sa snaží tlačiť kaleráby do hlavy skutočne nepríťažlivej žene neurčitého veku a súčasne sa pokúša dosiahnuť jej intelektuálnu úroveň. A toto všetko sledujem ja, polonahý v posteli, úspešne sa vyhýbajúci zapojeniu do debaty a postupom času sa dostávajúci do úlohy pustenej telky s vypnutým zvukom, ktorú aktéri ani nevnímajú. Keď už ma to prestávalo baviť, nenápadne som sa presunul na prístelku, aby som sa nedajbože nedostal do epicentra vyvrcholenia tohto harašenia. Dopadlo to presne tak, ako muselo, aj keď priznám sa, ja som nič nepostrehol (za čo som nesmierne vďačný). Možno to niekedy použijem ako námet na poviedku, aj s tými duchaplnými dialógmi.

Skutočná sranda začala až nasledujúce ráno a zvyšné dni. To sa totiž po uvedomení si spáchaného činu aj kolega dal na partizánske chodníčky. Ibaže tie Teplice sú také maličké...

Neskôr mi parafrázoval ich raňajší rozhovor (ja som sa zdúchol čo najskorej preč pod zámienkou naozaj neodkladnej povinnosti):

Ona (labužnícky): „Mmmmm, v noci sa mi sníval krásny sen, že sme sa milovali. Dúfam, že aj ďalšiu noc sa mi bude snívať...“

On (sucho až znechutene): „Mne sa nesnívalo nič.“

Poučenie z tejto príhody je dúfam každému jasné. Keď už vás príroda obdarila nezdolateľnými pudmi a ruja prepukne s celou silou alebo si len potrebujete dokázať status alfasamca aspoň preboha nechlastajte! Stará známa pravda, že všetky ženy sú krásne, len my málo pijeme vás môže priviesť buď k alkoholizmu alebo k povesti sexuálneho zúfalca.



...


Žiadne komentáre: