Tu by sa mala po poriadku nachádzať tretia časť článku o mojej účasti na Artfilme. Aby som stále nepísal len o druhých asi by sa hodilo spomenúť aj niečo z vlastných prežitkov. Okrem čundráckeho čistenia zubov, pasívnej účasti na zvrhlej (pre mňa určite) peep-show, chlastania piva a najrôznejších destilátov som, prosím pekne, aj pracoval. Ibaže to nikoho nezaujíma a mne sa o tom príliš písať nechce, takže len tak pre poriadok, robil som všetky tlačovky súvisiace s Artfilmom. Niektoré z nich boli aj celkom zaujímavé, ale o tých si môžete prečítať v akomkoľvek periodiku prinášajúcom z festivalu reporty. Za zmienku z môjho pohľadu stojí skôr crew z press centra. Všetko fungovalo perfektne, dokonca na záverečnej TK novinári oficiálne pochválili profesionálnu úroveň a to poteší vždy. Pre mňa bolo veľmi podstatné to, že po prvotných stresoch zavládla medzi nami dôvera a už sa len upresňovali detaily. Takže asi toľko k práci, aj keď...
Nemám zvláštnu potrebu, asi na rozdiel od predchádzajúcich období, rozoberať verejne svoje najintímnejšie súkromie. Preto sa táto časť „artfilmáckej“ trilógie skončí veľmi rýchlo. Prezradím len toľko, že sa mi v konečnom dôsledku oplatilo strpieť nepohodlie prísteľky opísané v predchádzajúcej časti a že aj moja hormonálna hladina zažila a stále zažíva búrku (môj ksicht by o tom vedel rozprávať). Na rozdiel od kolegu som však nepociťoval ani najmenšiu potrebu čo i len poloverejne prezentovať svoje samčie schopnosti. Predovšetkým sa pojašené hormóny zbláznili nie pre nutkavú potrebu odovzdávania genetickej informácie prejavujúcu sa odkrvením mozgu, ikeď prírodu neoklamem. Zakončím to konštatovaním, že všetko sa vyvinulo viac než dobre a ešte lepšie to pokračuje.
Snáď sa časom aj k tomu dostanem, ak zrazu pocítim potrebu, ale teraz si musím splniť „povinnosť“ a zmazať resty v písaní. Zážitkov a námetov je skutočne viac než dosť. Nanešťastie sa letné aktivity kryjú s letnou pisateľskou krízou. Na nedostatok času sa naozaj vyhovoriť nemôžem, ten by sa našiel vždy. Faktom je, že si radšej nájdem akúkoľvek, hoci aj absolútne nezmyselnú činnosť. Snáď to teraz už definitívne prelomím a všetko zo seba vysúkam. Už len samotný trip so Silviou a Galganom do UK a Amsterdamu je určite viac než na jeden článok, čo dokazuje aj ich blogerská produkcia. Vzápätí nasledovala Pohoda plná hudobných i nehudobných zážitkov. Neskôr návšteva môjho zlatinka, ktorá mi celkom naplnila dni aj noci a nepripustila ani náznak nudy. Tento týždeň ma zasa čaká maľovanie detských obrázkov na steny jaslí, o ktoré ma požiadala kamarátka Kika a myslím, že aj toto by stálo za príspevok. A v neposlednom rade ma čaká summer trip № 2 na Sicíliu, kde by som si mal takto za týždeň už vyhrievať prdelku. Je toho teda vážne dosť a to ani nespomínam tie viac menej všedné zážitky. Snáď to všetko do Vianoc stihnem...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára