Po prenajatí bicyklov sme sa cítili ako praví Holanďania. V prvom momente som mal pocit, že sa idem voziť na koze, ale veľmi rýchlo som si zvykol. Švihli sme si to na blind smerom od centra, checkli jediný veterný mlyn široko ďaleko a nakoniec sme zakotvili v parku, v ktorom sa práve konal nejaký detský festival. Všetko pôsobilo veľmi príjemne.
Najazdili sme určite ťažké kilometre a tentoraz nás nohy až tak neboleli, zato prdel som cítil ako po nechcenej návšteve divokej gay party. Už si vážne nespomínam, kde všade sme tento deň jazdili, proste sme sa premávali sem a tam mestom, občas sme bicykle odstavili do všadeprítomných stojanov a šli si napríklad lebediť na drevené mólo kúsok od historického trojsťažníka, jednej z mnohých turistických atrakcií mesta. Na tú chvíľu sme sa stali tiež jednou z takýchto atrakcií. K lodi totiž každú chvíľu priplávalo nejaké plavidlo s čumílkami na palube a okrem korábu sme ich očividne zaujali aj my. Možno sme mali zahrať aj nejakú scénku, ale na to nám už nezostávali sily. Škoda, snáď by nám aj hodili nejaké „ojro“ alebo polozhnitú rybu.
Večer sme bicykle odstavili na dlhšiu dobu a ladným krokom jazdca na koni, ktorý práve absolvoval týždennú nonstop cestu na divoký Západ, sme sa vybrali znovu do centra. Na námestí Dam sme si pozreli akrobaticko-humoristické vystúpenie jedného týpka, hodili mu do klobúka nejaké to „ojro“ a polozhnitú rybu a čakali na zotmenie, aby sme šli pozrieť slávny Red Light District. Netušili sme síce, kde sa presne nachádza a hanbili sa opýtať, ale ako všetko doteraz, aj toto sa vyriešilo tak nejak samo. Zistili sme, že to je vlastne niekoľko ulíc, po ktorých sme sa pohybovali cez deň bez toho, aby sme tušili, že v noci celkom menia svoju tvár. Cicky najrôznejších proporcií a typov pózovali doslova vo výkladoch a lákali rýchlej lásky chtivých pánov. Nie som žiadny puritán, ale fakt mi to pripadalo dosť silné kafe a pre ženy ponižujúce. Na druhej strane je pravda, že aspoň na tomto mieste nebola ani jedna z nich nedobrovoľne.
Posledný deň nášho týždňového tripu sa niesol v znamení totálnej vyčerpanosti. Rozlúčili sme sa s našou kajutou, loďou i jej majiteľmi, naložili ruksaky a odviezli sa na bicykloch do blízkosti Centraal Station, kde sme naše povozy vrátili do požičovne. Malé extempore v úschovni batožín, kde sa ani náhodou nedalo zaplatiť cash a mohli sme vyraziť na posledný obed a míňanie posledných prachov za suveníry a darčeky. Keď sa nám konečne podarilo uspokojiť všetky naše materiálne túžby boli sme už natoľko vyšťavení, že sme vládali odšliapať už len na vyhliadkovú terasu Nemo, kde sme mulatovali až do chvíle nášho odchodu.
Doprava na amsterdamské letisko Schiphol je naozaj premakaná, pretože sú tam nasmerované snáď všetky vlaky, ktoré chodia z centrálnej stanice, takže hocikedy tam prídete, určite vám maximálne do pätnástich minút nejaký vlak pôjde a za ďalších pätnásť dvadsať minút ste na letisku. Tentokrát sme išli s takým predstihom, že sme museli ešte hodnú chvíľu museli čakať aspoň na check-in. S pocitom, že máme všetko úspešne za sebou a nič nás už nemôže prekvapiť sme odpráskli posledného Janka a vystáli radu. Všetko v najlepšom poriadku až na to, že anjelik na check-ine nám oznámil, že SkyEurope zmenil prepravné podmienky a za batožinu si musíme zaplatiť 40 eur. Žiadne dohadovanie nepomohlo a Davidko musel nakoniec predsa len použiť svoju Visa kartu, ktorej sa celý týždeň tak úspešne vyhýbal. Mimochodom, po návrate som zažiadal o refundáciu tejto platby, keďže podmienky zmenili až po našom zabookovaní leteniek a aj mi ju podľa zaslaného mailu uznali, ale peniažky poslať sa až tak neponáhľajú.
Už len nočný prílet do Viedne, nekonečné čakanie na batožinu a netrpezlivo čakajúci my brotha Djurec, ktorý nás zničených odviezol rakúskymi poliami domov.
Bol to poriadne náročný trip, plný parádnych aj bizarných zážitkov a ja som sa z toho dostával dobré tri dni. A to už otváralo náruč ďalšie letisko, tentoraz trenčianske a neodmysliteľná Pohoda. Určite som chcel niečo napísať aj o nej, veď naozaj by bolo o čom, ale predsa len už je to trochu neaktuálne. Možno sa neskôr pokúsim o akúsi festivalovú analýzu. Najbližšie môžete očakávať niečo o mojom Sicílskom výlete, ktorý mám ešte v hlave celkom čerstvo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára