Po dlhom predlhom čase dávam pokračovanie z nášho letného tripu. Nuž, leto písaniu príliš nepraje, o to viac nových zážitkov prináša. Chcel som aspoň túto sériu ukončiť v "normálnom" termíne, ale jednoducho som nestihol. Zajedno som dal trip číslo 2 na Sicíliu, za druhé sa mi v živote objavili nové príjemné záľuby (aké výstižné) a za tretie aj keď mám čas, jednoducho sa mi písať nechce/lo. Ale už na sebe začínam cítiť, že tá chuť sa mi s končiacim letom vracia, takže sa snáď pomaly rozbehnem. A veru, že je o čom...
Po psychickom vypätí, následnom euforickom uvoľnení a samozrejme aj po skorom vstávaní a behaní po Londýne na nás v lietadle padli flegmaticko-ležérne stavy. Keď sme, hoci takmer zázrakom, zvládli doterajšie udalosti, nemôže nás už nič prekvapiť. Avšak tento bláznivý deň nám mal pripraviť ešte ďalšie prekvapenia, ktoré sa reťazovou reakciou nabaľovali jedna na druhú. Tým, že sme sa dostali na let iba o dve hodiny neskorší sme síce stratili dosť času potrebného na hľadanie ubytovania v Amsterdame, ale ešte to nebolo neriešiteľné. Ibaže tie dve hodiny znamenali aj čas, počas ktorého sa stihla nad Londýnom zatiahnuť obloha viac ako obvykle a silný dážď znemožnil na zhruba hodinu všetky odlety z Heathrow. Ďalšie zdržanie spôsobila následná doslova zápcha lietadiel čakajúcich v rade na uvoľnenie vzletovej dráhy. Bolo to síce pôsobivé, ale dlhé. Každopádne, v tej chvíli sme to nijak zvlášť neriešili a boli sme radi, že vôbec sedíme v tom lietadle a bez vybrakovaných peňaženiek a bankových kont.
Meškanie, časový posun, klasické letiskové vybavovačky a samotný presun z letiska spôsobili, že do mesta na Centraal Station sme sa dostali až niekedy okolo jedenástej večer. Will nám dal nejaké praktické rady, ako rýchlo nájsť ubytovanie, lenže to bolo závislé od včasného nájdenia infocentra, kde by nám ho na počkanie vybavili, kúpili by sme si tam mapu a išli na istotu. Prvé, na ktoré sme narazili bolo pochopiteľne zatvorené, aj keď vnútri ešte nejaký týpek upratoval. Nezostávalo nám nič iné, ako prechádzať mestom a pýtať sa v hoteloch, na ktoré narazíme.
Osobne som mal predstavu, že to bude podobné, ako v Barcelone, kde stačilo prejsť hlavnú tepnu La Rambla, prípadne okolité uličky a chodiť z hotela do hotela. Tam boli totiž sústredené a čím sa človek viac vzďaľoval, tým ich bolo menej. Ale Amsterdam nie je Barcelona, hoci tá je počtom obyvateľov omnoho väčšia. Amsterdam má totiž obrovské centrum popretkávané sieťou kanálov, kde samozrejme sú dominantnejšie ulice a námestia, ale hotely sú v ňom roztrúsené rovnomernejšie.
Unavení z celého dňa sme sa vláčili s napráskanými ruksakmi plnými ulicami piatkovej amsterdamskej noci. Prvotné nadšenie plné nádejí vystriedala takmer frustrácia. Prechodili sme krížom-krážom neskutočné množstvo ulíc a uličiek a nenarazili v podstate ani na jeden hotel, ak nerátame tie evidentne drahé. Keď už sa nám na nejaký neskôr podarilo naraziť, tak boli plní. Ak sme sa aj niekoho spýtali, poradil nám buď notoricky známe hostely, ako je Flying Pig, ktoré boli aj vďaka práve prebiehajúcemu festivalu beznádejne full, poslali nás niekam, kde sme bez mapy jednoducho netrafili alebo nám proste poradiť nevedeli. Ja som sa v podstate už zmieril s faktom, že prvú noc v Amse strávime niekde v parku, aj ten by sme však museli najprv nájsť. Dopredu nás hnala už len zotrvačnosť a nás drsných chlapov vedomie, že máme so sebou nežnú kvetinku Silviu;-).
Vyzerá to tak, že prozreteľnosť čakala až do momentu, kedy sa aj posledný z nás naozaj zmieri s nežičlivým osudom a už druhý raz v ten bláznivý deň nás napokon vytiahla z naozaj blbej situácie. Jednoducho sme si povedali, že už to nejako vydržíme do rána niekde v coffeeshope (to sme netušili, že tie sa povinne zatvárajú o jednej). To už sme sa naozaj len tak vliekli poloprázdnymi ulicami, privezený absinth nás tiež už nedokázal vzpružiť. Boli sme už v takom stave, že keď na nás niekto zavolal, či hľadáme hotel, ani sme sa v prvom momente nezastavili. Impulz do mozgu prešiel až po zopakovaní otázky. Ďalšia žena, ktorá nás vytrhla zo zúfalstva a ja spätne musím prehodnotiť svoje predstavy o anjeloch. Ak ste aj vy (hlavne chlapi) mali v podvedomí zafixovaného anjela ako nejaké nežné krásne žieňa alebo aspoň malého lietajúceho pankhartíka s pozlátenými kučierkami, tak na to zabudnite. Môže to byť aj drsne pôsobiaca anglická lady alebo poriadne vyžitá tridsiatnička s vyhulenými očami.
Vybavila zopár telefonátov, dala nám vybrať z dvoch možností a sama nás zaviedla na miesto. Popri tom nám spravila aj turistického sprievodcu, takže už viem, prečo sa všetky domy v Amsterdame nakláňajú dopredu a na priečelí im trčia drevené alebo kovové ramená s hákom. Ale nechcem, aby ste boli aj vy takí múdri, preto si to nechám pre seba. Každopádne vidina akéhokoľvek ubytovania za prijateľnú cenu, ktoré bude aspoň o kúsok lepšie ako lavička v parku nás znovu prebrala, aj keď na dízu by som už nešiel.
Ubytovanie na tú chvíľu priam luxusné bolo situované v časti mesta, ktorú sme z neznámych príčin pri hľadaní ignorovali. Ako sme mohli vidieť, priamo na tej ulici bolo hneď niekoľko hotelov. Izbu mali voľnú bohužiaľ len na tú noc, resp. museli by sme ju „šérovať“ z ďalšími ľuďmi. V prípade núdze by sme to boli ochotní podstúpiť, ale to nás v tej chvíli pramálo trápilo. Ešte jedného loka absinthu, márny pokus zohnať nejaký makak na oslavu šťastného zakončenia dlhého a zážitkami preplneného dňa v zavretých coffeeshopoch a už len vytúžený spánok. Takéto dni na mňa - chronického nespavca!
1 komentár:
Very fine......
Zverejnenie komentára