Summer trip_Bristol

Celé sa to začalo oveľa skorej, ako bola naša svätá trojica vynesená do nebies nad bratislavským letiskom. Výlet do Amsterdamu sme plánovali už niekedy pred dvomi rokmi. Teraz sa k tomu pridala ešte časť ostrovná, čiže návšteva Bristolu a Londýna. Letenky včas booknuté, logistika v hrubých kontúrach načrtnutá, ubytko zabezpečené len na pobyt v Bristole.

Oficiálny koniec Arfilmu nedeľa 6. júla, odlet do UK nasledujúci pondelok. Takmer dva týždne v Trenčianskych Tepliciach naplnili ruksak viac či menej špinavými vecami, ktoré som pred odletom stihol v podstate len prehodiť z ruksaku do práčky, prevetrať na vešiaku a rovno zase naládovať naspäť do bagu. Tesne pred odchodom redukcia tekutých zásob pre neistotu pri odhade hmotnosti, ktorá sa ukázala ako prehnaná. Na letisku zasa redukcia obsahu Galganových vreciek, v ktorých sa za záhadných okolností objavila zakázaná látka. Mám pochopiteľne na mysli plastickú trhavinu. To v kombinácii s jeho výzorom á la Mustaffa Ibn Rasheed nahnalo príliš veľké boby do intímnych kusov našej garderóby a preto bol so slzami v očiach nakŕmený odpadový kôš.

Prílet do nočného Bristolu s čakajúcim Spikeom, prvé „anglické“ pivo, ktoré mi pipina za barom napriek môjmu naliehaniu musela načapovať po okraj, aby som si mohol cestou k stolu ovlažiť aj ruky, krátke čakanie na taxi a cesta obchvatom na druhý koniec mesta. Keďže nie som úplne UK-virgin, tak ma na rozdiel od Silvie natoľko nefascinovali britské špecifiká obytných priestorov. Zvykať na stiesnenejšie priestory som si však musel, aj keď z nášho bratislavského bytu sme všetci asi dobre vytrénovaní.

Prvý skutočný deň tohto tripu začal, pre niekoho prekvapivo, mojim skorým „buntošením“. Pri zmene prostredia sa menia aj moje návyky vstávaním počnúc a pravidelnou stolicou nekončiac. Dal som si preto individuálnu prechádzku po okolí a nebyť toho, že som si pamätal presnú adresu, asi by som medzi tými semi detached-houses s absolútne rovnakými fasádami normálne zablúdil. Holt, Angláni si potrpia na originalitu, čo sa bývania týka.

Po kráľovských raňajkách sme si to švihli pešo do centra. Yo yo, to sme ešte boli tak nechutne čerství. Ani neviem, čo sme všetko tento prvý deň pobehali okrem shopov. Nie som ani náhodou zástanca nakupovania na dovolenkách, no ale nekup to, když je to takový levný... Boli sme hneď na začiatku upozornení, že Bristol sa naozaj oplatí na nákup handier. A keď už sme sa akože obetovali na shopping so Silviou, tak som ani ja neodolal a kúpil som si hneď dvoje gaťure za cenu o polovicu nižšiu, ako by som kúpil jedny na Slovensku. Zároveň som jedinú zástupkyňu menej chlpatého pohlavia medzi nami zneužil na pomoc pri nákupoch v ženskom oddelení. Predsa len ešte stále chytám červeň do líc pri nákupe dámskeho prádla, pokiaľ sa pri mne nejaká zástupkyňa nežného pohlavia nenachádza.

Samozrejme, že sme celý deň nestrávili v obchodoch. Bolo to predovšetkým také motkanie sa hore-dole po meste bez konkrétneho cieľa. V pamäti mi utkvela návšteva skutočne krásnej a vnútorne netradične riešenej katedrály v blízkosti University of Bristol, centrálny park s torzom nejakého starobylého kostola alebo čo to bolo a tabuľky upozorňujúce na zákaz kŕmenia holubov pod hrozbou pokuty 2500,- ₤ (preto sme Holuba nemohli zobrať so sebou, lebo by chudáčisko musel trpieť hladom).

Na ďalší deň sme plánovali prípadný trip do Stratfordu a na Stonehenge, lenže vyzerá to tak, že dostať sa tam dá len individuálne alebo kurevsky drahými výletnými busmi. Alternatívu nám zariadilo počasie, ktoré sa konečne prestalo pretvarovať a mraky si nehanebne vyprázdňovali mechúr od skorého rána, aby si náhodou tí vnútrozemci nemysleli, že sú na nejakej stredomorskej dovolenke. Čertove obrázky môžu na chvíľu zachrániť situáciu, ale ako napísala Nota, po čase nám už začínalo poriadne zadrbkávať a nutne sme museli vypadnúť von aj za cenu zmoknutia.

A tak sme po ďalšej Spikeho kuchynskej realizácii vyrazili šuchtať sa ulicami Bristolu, chronicky trpiacimi mokrými snami. Nebudem sa tu zvlášť rozpisovať o návšteve pubu so živou hudbou. Klub Timbuk2 s drumandbassovou produkciou vyzeral síce zaujímavo undergroundovo, ale predsa len to v stredu večer nebola bohvieaká žurka. Zopár ľudí, z nich podstatná časť slušne „sjetá“ a extrémne prehulený zvuk ma nenadchli, ale na druhej strane nie som prieberčivá cica, takže som sa aj slušne vypotil na jednom z parketov. To však malo automaticky za následok otázky zo strany nedostatočne nakopnutých týpkov ohľadne nepovolených podporných prostriedkov. Unlucky mate, znela najdlhšia odpoveď. Btw, mali tam celkom lacné (na klubové pomery v UK) a chutné jamajské pivo. Ešte sme si tam dali so Spikeom partičku billiardu a vypadli drichmať.

Posledný deň v Bristole bol asi najakčnejší, ale pri porovnaní s nasledujúcimi dňami bol akčný asi ako rozprávka Princ Bajaja. Jednoducho sme statočne vzdorovali dažďu, dokonca sme si hádzali frisbee na „veternej hôrke“ pri nejakom observatóriu (pre neznalých, tam sa človek chodí pozerať na hviezdy, nie obsierať steny). Hlavne bol odtiaľ perfektný výhľad na historický závesný most (The Clifton Suspension Bridge) nad riekou Avon. Naozaj úžasné miesto. Pokiaľ sa nemýlim, Nota a Galgan majú na blogu aj nejaké fotky alebo ich tam teraz zavesia:-). V ten istý deň sme ešte obehli celý prístav, mimochodom jeden z najvýznamnejších v histórii britského impéria. Veď nás aj poriadne boleli nohy, kým sme ho celý obišli. Najvyšší čas na návrat, tentoraz by bus. Nákup potravín na večeru a nasledujúci cestovný deň.

Čaká nás London a následne Amsterdam...