Dawax is back

Sú to už dlhé predlhé mesiace, čo váš najobľúbenejší bloger naposledy zavesil niečo na túto „sajtu“. To, že sa mi v lete a v období tesne po ňom jednoducho písať nechcelo nechám bokom. Následne prišli problémy s kompom a s tým súvisiacim pripojením na net. Nebudem sa rozpisovať o dlhých naťahovačkách s predajcom, ktorý mi odmietal prijať „noťas“ v rámci záruky do servisu. Teraz už je takmer tri týždne tam a ja nemám žiadne správy o tom, či operácia prebehla úspešne alebo ešte len, chudáčik môj elektronický, na zákrok čaká odložený v nejakom neprívetivom regále.

Teraz však môžem, s láskavým dovolením mojej drahej, využiť kompík, ktorý mi súcitne zanechala v úschove pod priehľadnou zámienkou, že sa jej ho nechce nosiť. A ja som jej za to nesmierne vďačný, veď takto som si mohol zachovať tvár absolútne sebestačného a skromného tvrďáka.

Plánoval som napísať niečo rozsiahlejšie, ale práve som bol nečakane „odvelený“ do Komárna, takže aj toto dopisujem už v hotely najjužnejšieho slovenského mesta. Náš úžasný vodca a nemenej úžasný vodca našich južných susedov sa tu idú tváriť, že chcú riešiť krízu vzájomných vzťahov. Ja sa zasa idem tváriť, že mi ich prítomnosť vrátane všetkých tých riťolezov vôbec nevadí, dokonca sa jej snáď aj teším. Len tak mimochodom, hrozne sa mi páčila dnešná Shootyho karikatúra v Sme, ktorá sa týka mojej služobnej cesty. Podľa mňa naozaj vtipná...

Ale na začiatok po dlhej pauze by to snáď stačilo. Iba som chcel dať o sebe vedieť. Už čoskoro budem späť tak poriadne... hneď ako sa mi vráti môj kamarát noťas.

So... Dawax is (almost) back!