mením svoj život... už zase:)

Všetko zlé je na niečo dobré alebo inak, každá minca má dve strany. Každý pozná tieto porekadlá či príslovia (nikdy som nevedel rozlíšiť rozdiel medzi nimi) alebo ich najrôznejšie variácie. Veď viete, kto druhému jamu kope, narobí sa ako debil, ale na druhej strane komu sa nelení, tomu sa zelení (chápete, ako to naši predkovia mysleli, koťuhy jedni).
Všetko sa vám dosiera, o všetko prichádzate a nič vám nevychádza. Jediné, čo vás drží nad vodou je vzťah k niekomu, komu dôverujete a koho milujete. A ten niekto možno už stráca silu, prípadne motiváciu podržať vás hore. A možno len sám potrebuje podržať a vôbec si neuvedomuje, že niekedy sa karta jednoducho obráti. Nech je to akokoľvek, zrazu sa stane, že ten človek ťa (o)pustí a ty klesáš ku dnu bez síl a odhodlania, hrdzavý háčik vzťahu ešte zachytený v hube skrivenej nechápavou grimasou. Reflexívne sa snažíš zachytiť vzďalujúci sa pretrhnutý silón, ktorý vás ešte pred okamihom spájal. Jediné, čo ti však zostalo je ten hák bolestivo trhajúci tvoje vnútro a kopec nezodpovedaných otázok pôsobiacich ako soľ v tých ranách.
Vtedy má každý v zásade iba dve možnosti. Sebaľútosť a všetko s tým spojené alebo sa poriadne nadýchnuť a začať odznova. Ja som sa nejaký čas rochnil niekde medzi týmito protipólmi vo vodách apatie. Našťastie mi jedno dôležité stretnutie poskytlo možnosť chytiť sa záchranného kolesa a ja som sa ho chytil. A tak som, už zase, zmenil svoj život. Pointa je v tom, že keď si človek myslí, že prišiel o všetko nemá už čo viacej stratiť. Preto som si povedal, že pohnem prdelou a to doslova. V zdravom tele zdravý duch (porekadlo myslím), povedal raz nejaký telocvikár. Teraz každý deň trýznim zmľandravené telo Tibeťanmi a to hneď piatimi. Okrem toho dávam aj také tie klasické srandy ako kliky, drepy a „brušáky“, aby som sa zbavil toho „záchranného kolesa“ okolo pasu. Cítim sa skvele, ale aj toto má svoju tienistú stránku. Z toho nasadenia pri brušákoch sa objavil jeden vcelku intímny problém. Spálil som si svoju jemnú pokožku na mieste, kde chrbtica končí svoju púť. A to som si myslel, že mám sedaciu časť obrnenú od vysedávania pri kompe. No nevadí, nevzdávam to.
Na potvrdenie toho porekadla o zdravom tele musím napísať, že ma to takmer okamžite nakoplo aj duševne. Dôkazom nech je aj tento blogový príspevok. Už netrávim čas bezduchým čučaním do kompu a to je pre mňa najdôležitejšie. Dokonca som výrazne obmedzil aj fajčenie a vrátil sa k zdravšiemu stravovaniu. Teraz sa však už musím ísť pripraviť na opekačko-žúrovačku. Treba nakúpiť nejaké špekačky a slaninu...