tebe

Po tomto víkende som zostal nanajvýš zmätený. Pred tým stretnutím som ani nebol zvlášť nervózny, ale to bola zrejme ešte zotrvačnosť mojej apatie. Keď som ťa totiž zrazu uvidel tesne pred sebou, tak... A potom neskôr, keď si mi poslala tú sms-ku...
Stále nerozumiem, prečo si mi to napísala. Trvalo mi hrozne dlho, kým som sa preniesol cez minulosť a úprimne povedané, neviem, či sa mi to vôbec podarilo. Po tomto víkende som si istý, že nie. Nikdy si nevedela na rovinu povedať, o čo ide a ja som ti ani nepoložil žiadnu konkrétnu otázku. Asi som sa už naučil, že niektoré veci a niektorí ľudia potrebujú svoj čas.
Začal som písať akúsi retrospektívu, pretože som chcel čosi vysvetliť. Už som toho mal naťukaného dosť a stále sa vynárali nové a nové skutočnosti, ktoré si pýtali svoje miesto. A zrazu som sa zasekol. Načo to, preboha? Nechcem sa znova zaoberať tým, čo bolo. Dokážem celkom slušne opísať a zdôvodniť svoje pocity ublíženosti, frustrácie a kadečoho. Nemá to však žiaden zmysel. Posunul som sa ďalej. Kedysi som sa snažil dopátrať, prečo sa mi to všetko muselo stať, prečo si mi to urobila, prečo mám takú smolu, prečo... Lebo všetko je tak, ako má byť, ako mi včera pripomenul priateľ spoza kanála. Preto tomu nechávam voľný priebeh. Uzatváram obdobie schovávania sa pred svetom vo svojej samote.
Kvôli a vďaka tebe som začal písať. Aj som ti to chcel povedať, ale tiež som to z nejakého dôvodu nedokázal. Znie to ako nejaká hlúposť, ale pre mňa to má ohromnú symboliku. Je symptomatické, že po dlhej odmlke, kedy som zo seba nedokázal nič dostať a nenapísal som takmer nič, som znova začal len pred pár dňami. A hneď nato sa mi ozveš. A ja sa s tebou stretnem napriek obavám. A ty do mňa zaseješ nejaké bujné semeno, ktoré mi teraz napriek odporu klíči tam niekde vnútri. Zatiaľ to tak príjemne šteklí, ale ja sa bojím, že to prerastie a zase to bude bolieť a roztrhá ma to na kusy, ktoré už druhýkrát nedokážem poskladať do aspoň trochu príťažlivej formy, ak vôbec.
Zrejme si mi to napísala „len tak“ neuvedomujúc si, že tvoje „len tak“ môže mať pre mňa katastrofálne deštruktívne účinky obzvlášť po tom, čo som si prežil v posledných mesiacoch. Aj tak som tomu nesmierne rád. Neviem, možno to bol na ďalšie dlhé mesiace a roky náš posledný kontakt a možno posledný vôbec. Život prináša také bizarnosti a zvraty, že stať sa môže hocičo.
Ani teraz sa ťa nič nepýtam, iba píšem, pretože tak to je pre mňa dobré. Všetko je presne tak, ako má byť.