Tak teda už aj bývanie by bolo. Alebo nie? Včera večer na obhliadke a z nej rovno na takú menšiu rozlúčku do Hapu, kde Raky robil posledný deň. Nemal som akosi kedy popremýšľať a predovšetkým už chcem mať otázku bývania z krku. Nemám chuť pridávať si ešte ďalšie problémy a komplikácie k tým, ktoré už mám. A tak som tej podivínke napísal, že by som to aj zobral, hoci ten byt určite nespĺňal všetky moje kritériá na príjemné bývanie. Lenže vôbec nie je isté, či sa mi „ten pravý“ podarí v časovej tiesni nájsť. No proste som to pojal štýlom „lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche.“
Lokalita dobrá až výborná na začiatku Žižkova v smere od centra. Izba veľká až obrovská, cena priaznivá a dokonca bez kaucie. Ibaže ten zvláštny pocit, ktorý vo mne zanechala komunikácia s tou Sandrou, ktorá izbu ponúkala... Možno je len tak trochu divná, ako je hádam každý z nás, možno príliš opatrná až paranoidná a možno začínam byť paranoidný ja. Srať na to, že kuchyňa ako keby v byte ani nebola, čo je tuším v pražských starých domoch vlastne dvojplatničkový štandard. Trochu viac už ma asi zaráža absencia kúpeľne, ktorá je nahradená sprchovým výklenkom priamo v chodbičke, pričom intimitu chráni iba úbohý záves. Toto v kombinácii s proklamovanými častými návštevami „různých lidí“ vo mne zapálilo plameň pochybností a naďalej ho rozdúchava. Intuícia mi navráva, že pojem súkromie tu môže byť značne otesaný oproti mojim predstavám. K tomu ešte nezariadená izba, resp. s nábytkom, ktorý môžem v lepšom prípade odkúpiť.
Tak já ti nevim, Karle. Tak veľmi som to chcel mať už poriešené, že som prižmúril obe oči a napísal, že by som to zobral. A divná komunikácia pokračovala. Hej, kľudne zaplatím aj časť auagusta, aspoň nebudem musieť všetko riešiť na poslednú chvíľu. Hmm, že hneď zajtra ráno? A cash? Že rovno podpísať zmluvu? Lenže ja by som si ju rád v kľude najprv prečítal. Mimoto nemám so sebou žiadne prachy a zhodou okolností ani kartu, takže najskôr v stredu, vravím ja. Vraj to je riskantné? Aha. Chápem, ale rovnaký pocit začínam mať aj ja, do prdele. Okrem toho si uvedomujem, že ani tú stredu nemám šancu stihnúť, keďže musím na Slovensku vybaviť také množstvo vecí. To som jej napísal štýlom „prinajlepšom v stredu“, čoho sa ona hneď chytila, že kedy presne.
Z tohoto všetkého začínam mať vážne pochybnosti. Holka očividne celý deň sedí za kompom, pretože hocikedy som jej pisal mail, maximálne do piatich minut som mal reakciu. Zámerne píšem reakciu, pretože odpovedí som sa moc nedočkal. Na esemesky mi tiež zásadne odpovedala cez sms-bránu a keď som sa jej snažil dovolať pred obhliadkou, tak jej číslo bolo nedosiahnuteľné. Naberám podozrenie, že si žije nejaký svoj virtuálny život a pri žiadnom filme nepracuje a ani žiadna bližšie nešpecifikovaná umelkyňa nie je. Že by fakt ešte k tomu aj pracovala pre akúsi leteckú spoločnosť sa mi po utriedení jednotlivých drobností zdá stále menej pravdepodobné. Akože letuška? S tou veľkou riťou pre nejaký Ryanair možno.
A možno je všetko pravda a ja som paranoidný, ale to je v zásade jedno. Pretože ako teraz tak sedím vo vlaku, preberám si to a píšem o tom, stále viac som presvedčený, že túto snedú dámu nedokážem vykrývať. A to je dosť blbý predpoklad na to, aby sme spolu zdieľali jeden priestor.
Takže za nejakú hodinku prídem domov (ešte zatiaľ stále) a nejakým elegantným spôsobom (aby som zas neurazil) z toho vykľučkujem. Tak! Môžem začať odznova hľadať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára