Generačný dialóg

"Už by si mal konečne začať niečo robiť. Stále sa len flákaš a vymýšľaš somariny, ale aby si spravil niečo poriadne, to ťa ani nenapadne. Ak si kurva myslíš, že zo mňa zase vytiahneš nejaké peniaze, to si radšej rovno zober poriadne kladivo a vytlč si to z hlavy. Preber sa už! Máš dvadsaťosem rokov a čo si dosiahol?"
"Ehm, len tak mimochodom mám už dvadsaťdeväť... pekných pár mesiacov. A to, že nerobím to, čo si si ty predstavoval ešte neznamená, že sa flákam. Mám proste iné záujmy ako sa len naháňať za prachami, zbuchnúť prvú buchtu, ktorá sa mi pripletie do cesty, kúpiť si blbé auto, zobrať hypotéku, aby som nasledujúcich tridsať rokov nemohol pohnúť zadkom a raz za rok stupídnu dovolenku v Chorvátsku, ak mi teda zostanú nejaké bubáky. To ma jednoducho absolútne neláka. Nikdy nehovor nikdy, ale momentálne mám úplne iné prioroty."
"Tak to by ma zaujímalo aké sú tie tvoje priority?! Ožierať sa a bohviečo ešte?"
"Tvoj problém je hlavne v tom, že potrebuješ mať všetko nalinajkované. Ak si donútený improvizovať okamžite prepadáš panike a hneď začneš hľadať chyby na všetkom a na všetkých okolo. Je jednoduchšie zhodiť niekoho iného, poukázať na jeho nedostatky, ako dokázať vlastnú schopnosť zvládnuť neočakávanú situáciu."
"Čo tu trepeš hovadiny? Nevieš o živote vôbec nič a chceš ma poučovať? Čo si ty v živote dosiahol, že tu chceš rozdávať rozumy? Ja som sa musel starať o rodinu, teda aj o teba, ak si to neuvedomuješ. Kto ťa živil? Kto ti kupoval oblečenie, posraný bicikel a vôbec všetko?"
"Checheche (akože smiech)... Vidíš, práve o tom som hovoril. Prvé čo si urobil bolo, že si ma začal zhadzovať. Pozri, ja ti vôbec neberiem tvoje zásluhy ani to, že si sa o nás staral, aj keď je otázka, či je prejav rodičovskej lásky formou peňazí tým najlepším, čo si nám mohol poskytnúť. Ale to rozoberať nechcem. Chápeš, že presne tomuto sa ja chcem vyhnúť? Nechcem splodiť deti len preto, že sa to odomňa očakáva a potom im vyčítať, že nespĺňajú moje predstavy o živote. Ak to tak budem časom cítiť a bude s kým, tak potom prosím. Ale teraz k tomu nemám najmenší dôvod."
"Ibaže chlapče, toto si budeš hovoriť donekonečna, až si zrazu uvedomíš, že už je neskoro. Niekedy treba robiť aj veci, ktoré ti nie sú celkom po chuti. Pohodlnosťou nikdy nič nedosiahneš. Len problémy a ich prekonávanie ťa dokážu niekam posunúť."
"To máš určite pravdu, ale prečo by som si tie problémy mal sám vytvárať? Takisto chcem niečo dosiahnuť a možno je to v konečnom dôsledku to isté alebo veľmi podobné tvojim cieľom. Ja som si však zvolil inú cestu, ako sa k tomu dopracovať. Systém, ktorý mi ty vnucuješ je založený na egu a zarábaní peňazí, ktoré by ho mali uspokojiť. Lenže peniaze by mali byť prostriedkom a nie samotným cieľom. V tom je zásadný rozdiel."
"Chceš mi tým snáď povedať, že ja robím všetko pre peniaze? To nemôžeš myslieť vážne... Tak mi vysvetli, keď si taký hrozne nezávislý, prečo za mnou stále chodíš a pítaš tie nepotrebné prachy? Tak teda choď do obchodu bez nich a môžeš im to skúsiť vysvetliť, že ich predsa nepotrebujú, hehehe..."
"Stále vyťahuješ to, že som si od teba párkrát chcel požičať - a to zdôrazňujem - na veci, ktoré mi mali pomôcť realizovať určité predstavy. Aj to vždy buď neúspešne alebo som si musel vypočuť tvoje ubíjajúce kázania. Skôr by si mi požičal na auto, ktoré nijak zvlášť nepotrebujem, ako na niečo pre mňa síce zmysluplné, čo ale tebe nič nehovorí a ani nechceš počúvať dôvody, prečo to ja potrebujem."
"Tak choď do hociktorej banky a uvidíš, že ani im sa to nebude zdať zmysluplné."
"To máš pravdu, ale ich prvotným a jediným cieľom je zase len zarábať prašule a nezaujíma ich uspokojovanie iných potrieb. Ale teraz vlastne vôbec nechápem prečo sa o tomto bavíme. Ja od teba nič nepítam. To si len ty hneď s tým vyrukoval zrejme preto, aby si od začiatku mal argumenty proti mne a pritom na to nemáš žiadny dôvod. Ja som ťa prišiel len navštíviť a pokúsiť sa urovnať nejaké veci. Aby som nezabudol... chcel som ti vrátiť peniaze, ktoré si mi minule požičal..."