Prezivam si momentalne jedno zo svojich temnejsich obdobi. Zavoj nevedomosti sa volne vznasal nad mojou hlavou a celkom uspesne som sa mu dokazal vyhybat. Ked uz hrozilo, ze na mna zlahka dosadne pozbieral som vsetky sily a odfukol ho zase do vysky. Stale vsak zostaval v dohlade a bolo mi jasne, ze raz pride chvila, ked sa s tym budem musiet vysporiadat radikalnejsie. A ta chvila sa nebezpecne priblizila a v rozhodujucom momente som rezignoval a nechal ho na seba padnut.
Vedomie sa mi zamlzilo a na urcity cas stracam orientaciu. Zufalo metam rucickami, nozickami, zatvaram oci v beznadejnej snahe vsugerovat si, ze to je len zly sen. Dufam, ze ked ich otvorim bude to vsetko prec. Dezorientovane pobehujem hore-dolu a stupam do vsetkeho co sa mi pripletie do cesty. Sklanam sa k zemi, aby som sa zachytil jedineho pevneho bodu, ktory citim. Nadvihavam vsetky predmety, ktore sa tu nachadzaju a zistujem, ze sa pod nimi objavuju vsetky nedoriesene otazky a problemy mojho zivota. Vyskakuju na mna z primitivnych plytkych hrobov, utocia a prudko sa zahryzavaju do mojho vedomia. Nahlodavaju moje ego a ono krici v zufalej snahe prehlusit kvilenie tychto zombie.
Pomooooc! Zachrante ma niekto! Prosim o milost, plazim sa v prachu a srackach, ale cim viac sa metam, tym brutalnejsi je ich utok. Toto nemozem v zdravi prezit. Konecne upadam do v tej chvili oslobodzujuceho nevedomia...
Otvaram oci, zlahka precitam a rozmyslam co sa vlastne stalo a kde to som. Prezeram si svoje JA ako jedlo neznameho zlozenia a nevabneho vzhladu na tanieri. Zacnem sa rozhliadat a zistujem, ze s precitajucim vedomim sa zacinaju zjavovat aj demoni, ako ked za plneho slnecneho ziarenia premietate projekciu a postupne sa miestnost zatemnuje az do uplnej tmy. Ocividne by radi pokracovali v hostine. Zrychluje sa mi dych a mam pocit, ze mi od uzkosti vynechava srdce.
A zrazu zablesk! Co to bolo? V zlomku sekundy obsahujucom nekonecno bolo vsetko take jasne a ja som pochopil. Pocit uvolnenia a smiech. Ano, vsetko je to len ukrutne realisticka projekcia, do ktorej som sa prilis vzil. Nechavam ju vsak bezat a dalej sledujem - teraz uz nezucastnene - pekelne hody. Nic ma neboli, citim sa fantasticky. Pozorujem tych strasiakov z podvedomia ako lacne trhaju kusy tej nekulinarskej speciality. Zeru priamo zo zeme, mliaskaju a kusy hnusu im lietaju od nechutnych tlam. Pozeram na to ako na tretotriedny horor a je mi to skor smiesne, ako by mi to nahanalo strach.
Prestava ma to bavit a tak zo seba strhavam ten cierny zavoj a zakryvam nim to divadlo. Viem, ze to bude mat este mnoho pokracovani, ako spravny "krvak", ale snad uz budem lepsie pripraveny. Potravy pre tie prisery je este stale dost. Pozieraci ega sa maju urcite na co tesit, ale ja uz v tom hrat nebudem...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára