Taký fajn deň_blbec

Uuuuaa! Tak dnes som to uz asi poriadne prehnal. Zase som nespal dlhsie ako tri hodiny a az prilis neskoro som si uvedomil, ze aj to vcasne vstavanie bolo zufalo neskore. A este ked som zistil, ake je vonku pocasie, pomaly sa mi cez konecnik az do zaludka zacala sirit taka mensia panika. Som vo svojej podstate flegmatik, takze stres ma nastastie nepohltil, ale uplne jedno mi vsetko nebolo, ked som vedel, ze po zladovatelej ceste to urcite osemdesiatkou svihat nebudem a bolo by veru treba aj viac. To ma este cakalo dvadsatminutove zoskrabavanie chrumkaveho snehu z okien a svetiel auta a neskorsie zistenie, ze akcia, ktoru som mal pripravit v uz aj tak slusnom casovom tlaku nezacina o pol desiatej, ale o ubohu hodinku skor. Co dodat, crta sa mi den - blbec, ale zatial vykryvam.
V takychto dnoch zakonite prichadzaju este dalsie drobnosti, ktore na pohode velmi nepridaju. Stale sa mi nieco dosieralo na technike, ale aspon som len nesedel na zadku a nezaspaval za monotonneho brbotania speakrov. Lamalo ma teda poriadne, ale vzdy ma strhlo pri kazdej zmene v intonacii hlasu. Ani slinka blazenosti si nestihla najst cesticku von.
Aspon zakalene oko sa tu dokaze potesit pohladom na zopar peknych usporiadateliek, ale estetika tu hned aj konci. Pohlad do zrkadla na toalete ma tiez nenaplna nadsenim a extatickymi pocitmi, na to som si vsak uz zvykol.
Mozno si nahodny citatel hovori, aky ma zmysel tento text? Celkom jednoznacny: nezachrapat priamo uprostred seminara ako sa to stalo jednemu mojmu byvalemu kolegovi. Ja mam nastastie oproti nemu posunuty prah zodpovednosti. Snad len tak na pobavenie v kratkosti rozpoviem. Typek robil jednu z tych nezazivnych celodennych konferencii v najlepsom bratislavskom hoteli, ktory je zaroven nasim najlepsim klientom. Lamalo ho podobne ako mna dnes az na to, ze on napokon podlahol. Vtip je ale v tom, ze klient si ho nastastie s pobavenim zoparkrat odfotil pri odchode na coffee break. No a prave pocas prestavky, ked vsetci ucastnici zadelovali kavicku a sweeties sa mily kolega zobudil a mierne dezorientovany zacal balit techniku (ozvucenie a tak) na co vstupil organizator... Nastastie to zobral s humorom a este nam do firmy poslal peknu fotodokumentaciu.
Akcia za chvilu konci a s nou aj tento clanocek. Porusil som aj svoj zavazok pisat s diakritikou, jednoducho nemam chut si nieco dnes este komplikovat. Desat hodin v stave pracovnej polohibernacie uplne stacilo a pisanie mi to pomohlo v zdravi prezit.