utorok 27. novembra 2007

NEXT LIFE VISUAL

V sobotu som konečne prekonal svoju niekoľkotýždňovú kultúrnu abstinenciu. Mr. Galganescu ma už s týždňovým predstihom upozorňoval na akciu NEXT LIFE VISUAL v bratislavskom A4_zero space, čo je vlastne bývalý legendárny V-klub (pre mňa je to naozaj len legenda, keďže fakt ešte tak starý nie som).
Bola to pre mňa v podstate len taká alternatíva k nejakej žúrke. Už som chronicky potreboval prevetrať hlavu, pretože alternácia prostredníctvom klávesnice je síce na určitú dobu fajn, ale môj chrbát, keby mohol, nakopal by ma do zadku (nie som zase ani najmladší:).
Prišli sme tak fajne, že práve skončila projekcia Abstraktná filmová avantgarda a hlavná časť programu ešte nezačala. No čo budeme riešiť? Ciga, za kilečko sme si dali pacnúť na končatiny jednodňovú tetovačku, ktorá nás oprávňovala ku vstupu a ešte sme sa mohli cítiť drsne a šup na pivečko. Tým sme samozrejme prešvihli Hudbu snú, ale čo oko nevidí to srdce nebolí a ja som sa v živote dokázal vyrovnať aj s väčšími stratami.
Prišli sme tak akurát, aby sme vychytali projekt Anymade. Nooo, bolo to celkom v pohode, ale aby som bol celkom úprimný mne tam chýbala väčšia previazanosť vizuálnej stránky s hudbou. Teda ono to tam bolo, ale na inej úrovni než by sadlo mne. Mal som z toho skôr dojem, že je to taká snaha o umeleckú inováciu tým, že vizuálny efekt just! nepríde vtedy, keď by ho človek logicky očakával v súvislosti s hudbou. Snáď som v tomto príliš konvenčný alebo dokonca umelecký ignorant, ale mne to proste kazilo dojem. Na druhej strane oceňujem nápad s trojprojekciou, pri ktorej jednotlivé obrazy (do určitej miery) "sledovali" jednotlivé hudobné línie. Časom sa však stávali monotónnymi natoľko, až som pocítil nutkavú potrebu oživiť to ďalším pivom.
Nasledovala VJ Věra Lukášová, ale celkom úprimne ma to totálne nezaujalo. Galgan a Nota si to poslušne odsedeli, tak snáď oni nejaké postrehy poskytnú. Ja som bol v tej chvíli strašný rebel a s červenými očami a fľašou v ruke som sa motal okolo.
Potom to však prišlo! Až mi nestačili praskať ďalšie žilky. Projekt OPUKA (D. Urbanec_vizuál a R. Herold_hudba) z českého Zlína do bodky splnil moje predstavy o kvalitnom VJ-ingu. Naozaj to nechcem opisovať, snáď len spomeniem sekvenciu s fotkami ruky v najrôznejších prostrediach, ktoré sa prelínali v rytme hudby a celé dokopy to dávalo absolútny zmysel. Veľmi ťažko sa to dá popísať slovami, moje schopnosti na to nestačia. Skúste si predstaviť scratching s autami a ľuďmi na ceste... no paráda. Celé to bolo také, no asi najlepší je výraz, ktorý som nežne zašepkal môjmu susedovi do uška počas performance_Hypnotizing! V tomto prípade platí jednoznačne staré známe lepšie raz vidieť (a počuť) ako stokrát čítať a tak odporúčam checknúť aspoň link na ich stránku.
Celé toto teátro pokračovalo aj nasledujúci deň, ale keďže ja som hrozne pracovitý a v nedeľu obzvlášť, musel som si to nechať ujsť. Toľko môj kultúrny reštart a nabudúce snáď aj niečo šťavnatejšie a pohybovejšie príde, ale dobre bolo aj takto.

Žiadne komentáre: