Vodafak?! Hééj, dnes nám začína Wilsonic, vlastne on už aj pomaly začal a moje dojmy sú také divotvorné. Rozjebaný som tak doslova, že toto silné pejoratívum ani do úvodzoviek nemôžem zamknúť aby deti nestrašilo. Hodina a pol spánku-nespánku po všakovakých gymnastických, vzpieračských a hereckých výkonoch pripravila ideálne podmienky pre tie podivuhodné stavy mojej mysle. Pri nich sa moja fyzická existencia obmedzuje na minimum činností a v mentálnej rovine sa prejavuje môj mozog ako zvláštny stratég. Obvody zabezpečujúce racionálne a logické uvažovanie sú postavené do prvej línie v boji proti únave a je takmer isté, že tieto jednotky budú nemilosrdne zmasakrované. Hlavne keď aj zmorené telo žobroní o trochu úcty a oddychu až sa trasie. A ja si to elegantne šiniem autom na jedno také ministerstvo a milá pani, ktorá sa ma snaží navigovať nemôže tušiť a tobôž chápať tie sekundové výpadky mojej koncentrácie spôsobujúce krúženie okolo ministerstva, ako taký dravec, ibaže v mojom prípade ide o iného vtáka. Každý vták však raz musí pristáť.
A potom v takom tom príjemnom rozpoložení, kedy zo záhadných príčin dokážem vtipkovať aj s tetami z ministerstiev na najnemožnejšie témy (asi to bude tým zničeným ráciom) sa musím niekoľko krát vrátiť do auta pre ďalšiu vec, ktorú som zabudol, pretože som jednoducho out a prácu robím v automatickom móde. A tak vravím tetuške, že „kto nemá v hlave ten má v nohách“ a dnes predstavujem exemplárny prípad tejto sedliackej pravdy. Všetko však beriem s takým nadhľadom, aký mi racionalita nikdy nepovolí. Som dáky rozkokošený a ani tlačovka s pánom premiérom mojim milovaným ma nedokáže strhnúť k zemi. Užívam si svoje stavy, v ktorých to nudné ustupuje bujnejúcej kreativite. Tak dlho sa trápim s inšpiráciou a tak strašne chcem byť uvoľnený a tvorivý a nič no a zrazu vybublávajú na povrch nápady a celé vetné konštrukcie jedna za druhou v takomto zvláštnom rozpoložení.
Úplne cítim, ako mi únava rysuje temné kruhy okolo očí dehydrujúcim kružidlom a žiadne toaletné bitvy nad umývadlom nedokážu dlhodobo zvrátiť tento stav. Tá potvora sa snaží ešte aj nenápadne zatiahnuť rolety, iba chrabrá zodpovednosť sa dokáže s ňou preťahovať o kontrolu nad mojimi viečkami. Vypatlaný som ako regenerujúca pleťová maska sedemdesiatročnej primadony, ale je to také fajn. Hmmm, dal by som si teraz aj ja na ksicht niečo osviežujúce a nechal sa celý kultivovať. Pustite na mňa stádo divých žien a poďme sa kochať prirodzenou krásou koní. Ale hlava ma bolí ako ďas. Hlavne pri močení.
Tik-tak, tik-tak... za hodinu začína prvá zaujímavá vychytávka, tak je načase zaštopkať si ponožky, vytiahnuť z ochranného obalu najlepšie šušťáky a vyraziť k Dunaju...
„Vodafak madafaka?!!“
„Tejkitízi mejt, enem mi trošilinku yebe. Toš mám taký dojem, že dneskaj bude prča, muhuhahaa....“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára