Sobota. Vstávam už okolo jednej, pol druhej. Zdá sa mi to veľmi skoro na to, čo všetko mám za sebou a moje telo má tiež problémy s ladnosťou pohybov. Sám seba prekvapím jednou vecou, ale už som zabudol akou, čo ma vôbec neprekvapuje. Xyllvinka naša má zrovna narodky a tak sa tá festivalová sobotná medzifáza odohráva v duchu sektu s ovocím, čo bolo asi nielen na moje stavy ideálnym riešením. Len škoda, že sme ani nestihli pohár dopiť a už sme upaľovali do sadu na frisbee. Človeku sa síce vtedy príliš športovať nechce, ale zasa viem, že pohyb mi len prospeje. Potom už len ľahká večera, zopár radlerov, telefonátov a krokov a Wilsonic part 2 môže začať. Midi Lidi, o ktorých som písal pred nedávnom sme nechali odohrať bez našej priamej prítomnosti a dorazili sme až na poľskú Noviku. Pekné to bolo, ale na môj vkus a momentálne rozpoloženie príliš melancholické a zasnené. Preto som dal prednosť medzistageovej komunikácii a potom rusákom EU + Galun. Ich technika je takmer totožná s Beardymanom, lenže rýchlosťou sa príliš rovnať nemohli. Zato rýchlosť s akou podnikal kamarát Pjotr nálety na bar, pričom ja som sa dostal do úlohy kopilota, bola nadzvuková. Taká kombinácia z núdze – hruška/pivo – sa zrazu stala celonočným štandardom. Radšej by som sa pochválil tým, že som nevypil ani kvapku alkoholu, ale keď ja som taký pravdovravný. Proste som sa ožral, ale celý večer som sa správal sporiadane ako dáma na úrovni a kto by tvrdil opak je obyčajná papľuha klamárska.
Aby toho betboxu nebolo dosť, hneď po týchto Rusoch vyskočil na pódium pre zmenu Bulhar. A to vám poviem bol to fukot. Tentoraz bez použitia ďalších mašiniek, iba s mikrofónom. Skutočne respect za tú zhruba polhodinu master Skiller. Kua, to chce ďalšie kolo... alebo radšej rovno dve a šupito na Little Dragon. Po minuloročnom vystúpení úžasných Koop sa nám tentoraz predstavila charizmatická speváčka Yukimi Nagano v tejto novej švédskej zostave. Tu sme mali malú hudobnú nezhodu s Galganom. Ja som mal z toho vystúpenia dojem, že celé je to založené na výbornom hlase Yukimi. Naopak Galgan tvrdil, že v Koop bola oveľa výraznejšia. Tak som nad tým chvíľu rozmýšľal a prišiel som na to, že sme asi mali pravdu obaja. Terajší projekt je totiž podľa mňa podstatne hudobne nevýraznejší ako bol Koop a celé to zachraňovala práve speváčka. Pre lepšie pochopenie, domnievam sa, že v Koop sa vokálna a inštrumentálna zložka ako keby hecovali, kdežto v Little Dragon bola hudba len podmazom pre spev. To je samozrejme prehnané, vôbec to nebolo zlé, proste minuloroční Koop boli o triedu lepší.
Čas zrazu bežal podozrivo rýchlo, aspoň z dnešného pohľadu. Ani neviem ako, zrazu stáli na pódiu Bonobo. On je to v skutočnosti, ak sa nemýlim, predovšetkým jeden človek menom Simon Green, ktorý však dorazil s osemčlennou kapelou. Bolo to perfektné možno aj preto, že to znelo menej elektronicky (prekvapivé pri ôsmich hudobníkoch, že?). Každopádne, hudba takto získala nový rozmer a ani mi nevadilo, že súčasná hitovka Nightlite, ktorú naspievala spolu s Bonobo Bajka nemala taký drive a pôsobila omnoho zasnenejšie. To som však pôsobil aj ja, ak môžem takto poeticky nazvať moje stavy „medzi nebom a zemou“.
Môj osobný prefer-list sa pekne krásne rozpúšťal v alkoholových výparoch. Na Flying Lotus a DJ Kentara si ešte spomínam, ale či som ešte videl aj Various Production prípadne niečo ďalšie neviem. Znie to trochu blbo, akože „kultúrne vyžitie na úrovni“, ale jedno viem určite: bavil som sa až do rána excelentne. Postretal som kopec známych, ktorých som nevidel aj celé roky, ani chvíľu som sa necítil out a všetko som si užíval. A že som sa pri tom sepálil? Nie je to prvý ani posledný krát a pokiaľ by to vždy dopadlo takto, že som nepocítil ani náznak nevoľnosti alebo poopičných stavov, iba poriadnu únavu, aká paráda by to bola?! A hlavne nechlastám každý týždeň, tak ma nechajte. Neviem, prečo do mňa stále vŕtate? Mám to všetko pod kontrolou a kedykoľvek môžem bez zaváhania prestať. Už len poslednú hrušku a tri pivá... Dajte tú sieť zo mňa dole, k:k:tííí!!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára