nedeľa 2. mája 2010

n.o.h.a.: fantastico!

Je pol ôsmej, piatok večer, posledný aprílový deň, ktorý už sám osebe bol parádny. Práca, ktorá skončila veľmi skoro pred obedom, nádherné počasie, dostatok energie. Ideálny deň na fajnové outdoorové aktivity. Batérie dobité, ľahká „stredomorská“ večera, ktorú som si pripravil, zjedená. Chvíľa času, reku pustím si z majspejsu N.O.H.A.-u:), keď už idem za chvíľu na ich koncert. Trošku sa naladiť, chápeme sa. A tá noha mi poriadne nakopáva prdel, že ani za kompom nedokážem obsedieť. Bez ostychu, som na koncert doslova nadržaný. A to tak, že veľa. Nó, tak som zvedavý, čo napíšem zajtra, keď budem v tomto pokračovať...

Uuuuuuuuuuuuuuuuuuu...! Nenachádzam dostatok slov. Som absolútne nadšený. Totálna smršť pozitívnej energie. Ale pekne po poriadku.
Do Majestic Music Clubu, ktorému nikto nepovie inak, ako (bývalý) Babylon, prichádzam tesne pred deviatou. Riadny kopec ľudí vonku ma utvrdzuje v očakávanom: bude full house. Nakoniec sa predsa len ukázalo, že som sa mierne mýlil. Bol crowded house.
Jediným známym človekom, o ktorom viem, že sem príde, je brácho a aj sa stretávame. Pivko, blablabla, na pódiu Noisecut. Snažia sa a dokonca môžem povedať, že sa mi to páči. Niečo mi však na nich nikdy nesedelo a pri tomto, mojom prvom, live vystúpení som si definitívne potvrdil tušené. Tým nezapadajúcim elementom je spev. Netvrdím, že Sepja spievať nevie. Problém vidím v tom, že jej hlasové zafarbenie a poloha trčia, pre mňa nepríjemne, mimo hudobnej zložky. Toľko hrátky s hudobnou teóriou.
Ešte nie celkom preplnený parket využívam na zaujatie výhodnej pozície, čo sa aspoň výhľadu a zvuku týka. Na pivo mám donáškovú službu, stačí pomyslieť. Môže sa začať. Ťažko nejako chronologicky popisovať priebeh koncertu. Od začiatku do konca perfektný kontakt s publikom umocnený relatívne malým priestorom. V podstate jediná výtka je zároveň najvýstižnejšou pochvalou. Hneď od začiatku koncertu na maximum natlačený nie len parket, ale aj schodisko a horný „sedací“ sektor. Tá neodvrátiteľná chuť tancovať v kombinácii so striktne vymedzeným priestorom, ktorý predstavoval oblúk s polomerom tak dvadsať centi pre hornú časť tela a nič pre nohy, u mňa vyvolávali pocit blížiacej sa explózie. A keď sa na pár trackov predo mňa postavil týpek s trsom bývalých (alebo budúcich) dredov elegantne vzadu zopnutých a jeho najobľúbenejší pohyb z obmedzeného repertoáru tanečných kreácií bolo kývanie hlavou zo strany na stranu, vtedy sa ma veru frustrácia takmer zmocnila. Mohlo by to byť aj príjemné a sexy, keď sa jeho vlasy zachytávali o moje strnisko, sťaby ľan česal, ale nesmeli by byť jeho a ja by som nesmel byť tak nažhavený na tancovanie. Ale stačilo už kreatívnej negativity na oživenie. Až tak dramatické to nebolo, aby som si nechal znepríjemniť tento fantastický koncert.
Kto N.o.h.u. (sakra aj so skloňovaním) pozná, tomu sú opisy ich hudby zbytočné a kto ich nepozná, už dávno mal mať v podmaze pustený ich Myspace. Ja som proste hudobne zaťažený na elektroniku, balkán, trochu latino, dobré perkusie a vôbec, so všetkého niečo. A táto h.a.k.s.n.a. má tak nejak dokonalý pomer všetkých obľúbených ingrediencií. A ako som už spomínal, takpovediac úprimný a bezprostredný kontakt s publikom. Som príliš (príjemne) unavený, aby som podrobne opisoval priebeh ich vystúpenia a ani by som to nevedel. Pre mňa to bol jeden takmer dvojhodinový úžasný celok, ktorý keď skončil spôsobil, že tričko som mal mokré tak, že som ho mohol žmýkať. Doslova. Aspoň som mal dobrý dôvod kúpiť si tam nové, nohaté, a hneď si ho aj s hrdosťou obliecť.
Rozohnený, plný dojmov a pozitívnej energie som mal neskutočnú chuť podeliť sa s niekým o tú radosť. Brácho mi však zdrhol a žiadna iná potenciálna obeť na oduševnené vyjadrenie superlatívov v dohľade. Hoci s veľkou chuťou pokračovať v zábave hodnotím situáciu tak, že zadelím posledné pivo, poobšmietam sa okolo s mokrým tričkom v ruke a pešo sa pustím domov. Aj tak by bolo čokoľvek ďalšie iba slabým odvarom so smradľavých ponožiek v porovnaní s týmto hudobným nápojom bohov. Ani si nedávam empétrojku. Chcem v sebe nechať ticho doznieť tú čistú radosť a tá je vo mne ešte aj teraz.

Žiadne komentáre: