všelijaké udalosti a iné oné

Milý denníček. Dlho som nevyužil tvoje nezištné služby, až by si sa mohol cítiť odvrhnutý. Nuž, neviem čo napísať na svoju obhajobu. Snáď len, že som necítil prílišnú potrebu zaťažovať ťa svojimi nezaujímavými zážitkami. Posledné dni však boli iné. Veľa drobných i väčších udalostí sa udialo a ja ti ich strohý záznam zverím do opatery.

Tak napríklad vo štvrtok prišiel Will, vo svete showbiznisu (uf, aký to anglicko-slovenský patvar) známy tiež ako Jablkonosič alebo Jblknsc. Pivko sme dali, niečo pojedli, vínko s mojimi zlatými spolubývajúcimi popili. Že nič výnimočné na tom nevidíš? Veď počkaj, to ešte len príde. Tá koťuha londýnska ti ma do Subclubu vytiahla. Bol som tam možno po dvoch rokoch. Na dubstep. Aspoň sa to tak v programe tvárilo. Vraj Junior, Breakfast a hlavná hviezda spoza mláky, akýsi Martyn, po našom Marcin, ako ho Will vytrvalo nazýval. Akože pohoda, dokonca aj dosť ľudí na štvrtok. Až na taký malý detail. Hudba stála vcelku za hovno, maximálne za dve. Vo všeobecnosti mi v žilách nekoluje krv v dubstepovom rytme a keďže ten amík hral všetko možné, iba tento štýl nie, mal by som byť vcelku spokojný. Taký nejaký oldschool techhouse, miestami techno, miestami funkyhouse (ak také čosi existuje), ale dokopy akýsi guláš, ktorý ma proste nebral. Ale aspoň sme pokecali a poschôdzovali.

Ako iste tušíš, kamarát prespal u mňa. A bolo fajn, hoci by som mal radšej vedľa seba niekoho menej chlpatého a pri všetkej úcte k Willovmu pôvabu aj krajšieho. Ďalší deň sme už len tak mulatovali a zabíjali čas, pretože šuhajík, ktorý prišiel v prvom rade na bratovu svadbu sa chcel silou mocou vyhnúť predsvadobnému stresu.

Večer ďalšia príjemná návšteva, tentoraz z Prahy. Aďula nás prišla pozrieť. A zase pivo, vínko a klábosenie v piatkových uliciach Bratislavy. A sobota tamtiež za pekného slnečného počasia. Mal tam prebiehať Gay Pride, tak reku ideme pozrieť. Namiesto uvoľnenej atmosféry všade samí policajti, policajti so psami a policajti importovaní tuším z Hviezdnych vojen, už iba laserové meče im chýbali. A náckovia. Veľa náckov. Milý denníček, nebudem ti to popisovať. Ak máš záujem, prečítaj si dennú tlač, tam sa to rozoberalo viac než dosť. My sme si radšej skočili na obed a domov.

Navečer cesta do emesjé s bráchom a Katkou pozrieť Willa v obleku. Tam potom vysosať fľašu citrusu, nejaké to pivo, zožrať zopár svadebných pocherajú (inak bohovské záhorácke slovo:) a odpáliť riadneho špeka a tým porušiť svoj inhalačný celibát. A potom na noc mame vyžrať chladničku. Pohodička.

No a nedeľné bbq alebo po našom grilovačka u Katky na chate v Šutrovni. A najväčšia bomba týchto dní. Tí dvaja pochábli, to akože maj brada Ďurec s Katkou, bezprecedentne porušili status quo trvajúci od nepamäti. Celú opekačku (a vypekačku) poňali ako vhodné fórum na oznámenie istej radostnej noviny širšiemu okruhu kamarátov. Teda pre mňa to zas až taká novina nebola, ale pod hrozbou niečoho neurčitého som bol zaviazaný mlčanlivosťou. Akože nechcem byť ani teraz drbna, ale veď to prezradím len tebe, milý denníček. Tí dvaja už nebudú dvaja, chápeš.

No a také veci treba poriadne osláviť. A tak sme všetci poriadne oslavovali, popíjali sangriu s vodkou i bez nej, pivo v plechovke i bez nej, fajčili cigarety s ... i bez nej. Sranda bola preveliká, ale občas to bolo i bez nej. To napríklad, keď som si popálil držku vynikajúcim kuracím oným, pretože som bol nedočkavý a pažravý. Ktovie, prečo asi. No asi preto, že som bol kurva hladný.
Užívali si snáď všetci, lebo ja hej. Neviem či aj Katka, ktorá vkuse všetkých obskakovala. Keby som nevedel, že ona už proste taká je, asi by som nadobudol presvedčenie, že sa vžila do role matky rodu, ochrankyne ohňa a pohostinnej gazdinky. Veď to aj podaktorí vtipne a často komentovali. Musím povedať, že ľahko sa na taký prístup ženy zvyká, keď tam všetci chlapi ako taký vajčáci sedíme a necháme sa obsluhovať. Bisťu, aj ja chcem takú ženu! (to bol len taký nevinný vtípeček, drahá;-))

Rád by som ti prezradil aj ďalšie podrobnosti, ale na dnes by už stačilo. Ešte mám zopár drobností, ktoré ti rozpoviem zajtra, ak stihnem. A nie, že to vykecáš niekomu ďalšiemu!