Ahoj denčo, tak ako dneska, ty stará vojno? Určite sa už celý chveješ od nedočkavosti, aké novinky ti prezradím dnes. Takže skončili sme barbecue a z chaty odfrčali v podstate priamo do Bratislavy. Telo odmietalo spoluprácu s mozgom a bažilo po dlhom spánku. Predpoklad na to bol vcelku dobrý, pretože pondelok som mal voľno. Na telefóne nastavené len pípnutie a budík neaktívny. Moje podvedomie však reaguje aj na slabé signály a tak ma o šiestej ráno zobudila esemeska. Pomaranč mi s láskou oznamuje, že mi mailom poslal faktúru.
Som zvedavý, pretože to má byť prvá s novým, oveľa lacnejším paušálom. Platil som totiž úplne zbytočne každý mesiac vyše štyridsať éčiek. Keď som zbadal tú sumu, únavu a túžbu po spánku okamžite vystriedala túžba vraždiť a rozdupať ten hnilý citrus. Vyše 50, slovom päťdesiat eur. Som u tých hajzlíkov takmer od ich vzniku, keď sa ešte tvárili globálne a ovocie len žrali. Naivne som sa považoval za verného zákazníka, ktorý si zaslúži ústretový prístup, ale očividne som bol braný skôr ako debil, ktorý zostane, aj keď mu na hlavu naserú. Našťastie som sa nezaviazal na ďalšie dlhé roky presne z toho dôvodu, že uvidím, aká bude nová faktúra. Ale toto som vážne nečakal, kamarát môj. A tak som už len čakal, kedy sa otvoria obchody a kancelárie, aby som rázne ukončil tento jednostranne výhodný vzťah. Keď už som bol hore, rád som išiel so slzami v očiach odprevadiť Willa na letisko.
Jediná obava, ktorá ma odrádzala od skoršieho prechodu ku kyslikárom bol prenos čísla, od ktorého som pracovne závislý. Niekto mi kedysi povedal, že to trvá 30 dní. Možno to tak kedysi bolo. Teraz je to však oveľa jednoduchšie, ako som čakal. Do piatich dní bude proces zavŕšený a dovtedy môžem číslo používať pod Orangeom. Jediné, čo ma mrzelo, že vôbec nemusím chodiť rušiť starú zmluvu, pretože som bol tak nažhavený to tým ovocníčkom riadne vytmaviť.
Toto som si vynahradil na druhý deň ráno, keď mi volala nejaká vydesená slečinka a pokúšala sa ma odradiť od rozchodu. A ešte má tú drzosť sa ma pýtať, prečo som tak podlo zradil ich dôveru. Vedel som, že ona za to nemôže, ale pánu Lančaričovi sa mi volať nechcelo. Bohvie, koľko by mi za to naúčtovali.
Čo najkľudnejšie jej vysvetľujem, že som si menil paušál a namiesto nižšej platby mám platiť viac. A slečna si to kontroluje v systéme a oznamuje mi, že to je logické, pretože som si to zmenil na rádovo vyšší paušál. Takmer ma od jedu vystrelo. Keď som si to bol meniť som sa ešte pýtal, či mám niečo podpísať. Vraj netreba. A oni mi tam svojvoľne zadali väčší balík, ktorý nikdy nevyužijem namiesto mnou požadovaného. Pipka v call centre si teda vypočula zopár šťavnatých expresív a snáď aspoň ocenila moju solídnu slovnú zásobu. Pomaranč definitívne odhadzujem do kompostu.
Aby si, milý môj denníček, nemusel vstrebávať len toľko spravodlivého rozhorčenia, zverím ti do análu aj za hrsť kultúry. V utorok večer bol už tradičný koncertík v rámci Pohoda_FM Live v Slovenskom rozhlase. Hral tam Toni Granko. Pretože som na FM_ku počul už skôr zopár ukážok z jeho nového albumu s pôvabným názvom Ľudia diaľok blízkych myslí a dosť sa mi to zapáčilo, nebolo čo riešiť. Ešte k tomu zadarmenko.
Naozaj dosť ťažko charakterizovať, či dokonca zaškatuľkovať jeho hudbu. Najcharakteristickejším prvkom je určite spev. Až na prvú skladbu vystúpenia, takú „klavírnu romancu“, spieva výlučne neartikulovanou rečou vzdialene pripomínajúcou angličtinu. Mne sa to každopádne páči. Pekne sa to kĺže po naprogramovaných „spodkoch“ a zvukových plochách a dodáva to hudbe nový rozmer. K tomu občas piáno, častejšie synťák a najčastejšie gitara. Tu musím poznamenať, že občas Toni pri vybrnkávaní mierne uletel mimo (ak to teda nebol zámer).
Žiadna divočina, ale v tom komornom priestore sa aj na väčšie kalby v podstate len sedí. Veľmi príjemné s príjemnou projekciou (meno autorky si nepamätám, tak sorry). Trošku nervy mi robili pipiny sediace vedľa mňa, ktoré celý koncert vytrvalo kecali, ale nechal som ich blahosklonne žiť. Iba som pociťoval nutkavú túžbu dozvedieť sa, načo niekto chodí na koncert, keď ho to vôbec nezaujíma. Dozviem sa snáď niekedy nabudúce.
Toľko som ti chcel, milý denníček. Vo vzduchu cítiť silnú vôňu zmeny, bo lákajú ma zvody milovanej ženy. A zo mňa stáva sa vďaka tomu dušička poetická, seriem na to, končí doba asketická.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára