streda 3. novembra 2010

instantné šťastie (5. časť)

Stretávame sa po tretí krát od toho večera. Táto žena nemá nikdy zlú náladu a odvtedy vlastne ani ja. Prebudil som v sebe draka a našiel ohnivú dračicu. Táto hyperaktívna potvorka sa nedokáže ani na chvíľu zastaviť a mňa ťahá so sebou. Nemôžem povedať, že by mi to vadilo. Nikdy som nikoho podobného nepoznal a ani som nemohol. Podobné typy boli pre mňa ešte pred pár dňami nedosiahnuteľné, ako orgazmus pre eunucha.
Hoci to medzi nami poriadne iskrí, náš vzťah je stále čisto platonický. Možno práve to mu dodáva ten špecifický náboj. Tak, ako dnes. Ideme spolu do lesoparku, bavíme sa o blbostiach a ja, skúsený zvodca a lichotník, vymýšľam stále nové komplimenty. Samozrejme, pokiaľ možno, čo najoriginálnejšie. A ona sa tomu smeje tým svojim priškrteným smiechom. Obaja sa smejeme.
„Ach, tie tvoje okále,“ začnem, keď okolo mňa poskakuje a naschvál vyvaľuje tie extrémne veľké kukadlá, pretože vie, ako ma fascinujú. „Ty musíš byť furt niečo extra. Normálny človek má buľvy ako ping pongové loptičky, ale ty nie. Ty musíš mať rovno tenisáky. Ešte aj tú farbu majú takú. Každopádne, tenis ma priťahuje oveľa viac ako ping pong.“
„Nezahulíme si?“ položí k veci už klasickú otázku a ja už klasicky odmietam. Po tom chatovom odpale na to nemám ani pomyslenie. Hovoril som jej o tom a ona to rešpektuje. Sama si však naloží. Vôbec, hulí naozaj veľa. Ale ako sama vraví, musí, aby sa trochu skľudnila. A ja zas musím uznať, že niečo na tom bude, pretože pri jej hyperaktivite je za triezva fakt nezvládnuteľná. Bez toho by sme si na lavičku sadnúť nemohli.
Teraz, fyzicky mierne stabilizovaná sa ma pýta, či si môže položiť hlavu na moje stehná. „Bude mi cťou i potešením chovať na svojom lone vládkyňu ohňa. I keď zrovna dnes som si zabudol obliecť svoje azbestové trenky.“
„Aký veľký mobil máš,“ s úsmevom komentuje náhle vyvolanú erekciu, ale hlavu neodsunie, práve naopak.
„Chceš si zavolať?“ nedám sa vyviesť z rovnováhy.
Pomaly sa stmieva. Zotrvávame výnimočne potichu. „Nejaká som unavená,“ povie po chvíli čosi, o čom som bol presvedčený, že v jej jazykovom portfóliu totálne absentuje. Nijak to však nekomentujem, iba si zrazu spomeniem na niečo, čo som kedysi čítal o čakrách a prúdení energie. Tesne nad hlavu a nad brucho jej priložím dlane tak, aby som sa nedotýkal. Nikdy som to nerobil, chcem si to iba tak vyskúšať. Aj tak neviem, čo s rukami. Zatvorím oči a sústredím sa na to, ako mi rukami prechádza teplo do Simoninho tela. Naozaj ho cítim, ale popravde, prikladám to skôr sugescii ako svojim schopnostiam mediátora energie. Šiva sa však za chvíľu začne jemne vlniť a krútiť. Po pár minútach sa priam zvíja, vzdychá, stoná, ale ja neprestávam. Nie som si istý, čo presne tým spôsobujem, ale pôsobí to ako neodvratne sa blížiace sexuálne vyvrcholenie. Keď mi celou silou zatne pazúriky do stehna a obnaženého predlaktia, ako šelma lapajúca korisť, už nepochybujem. Hoci mám vo veciach lásky a milovania skúsenosti podobné, ako krokodíl s thajskou masážou. Moje ego letí až kdesi do stratosféry.
Tigrica uvoľní zovretie, zodvihne hlavu a v jej očiach šľahajú plamene. Začneme sa bozkávať. Tak ozajstne, vášnivo. Prvý krát. A ja som na vrchole blaha.

Žiadne komentáre: