piatok 29. októbra 2010

instantné šťastie (2. časť)

Nechal som sa ukecať na chatu, hoci tam malo byť kopec mne neznámych ľudí, čo vytváralo predpoklad, že tam budem viac menej čušať ako voš pod chrastou. Podľa očakávania sa to tak aj vyvíjalo. Až do chvíle, kým sa mi nezačala venovať tá osoba skonštruovaná na estrogénnom základe. Dlho som ju podozrieval, že je agentom nasadeným mojimi kamošmi, aby ma vtiahla do diania. Napokon som to riešiť prestal a poddal sa. A aby som nebol suchár, nechal som si od nej vložiť do úst koleso tajne dúfajúc, že časom tam poputuje aj jej jazyk. Hormonálne vlnobitie a stúpajúce promile alkoholu v krvi prekonalo akékoľvek obavy. Chvíľu sa nedialo nič, ak nerátam jej vytrvalé štebotanie a môj priblblý silený úsmev vystrúhaný vždy namiesto verbálnej reakcie. A potom tá nespútanosť, pocit sily a chemickej lásky, ktoré sa vo mne začali rozlievať. Zrazu to zo mňa začalo tryskať, ako z prebudeného vulkánu. Sprvu len pary, ako predzvesť skutočnej erupcie, ktorá na seba nenechala dlho čakať. Niekde z hlbokých útrob podvedomia sa pod tlakom chemickej reakcie začal vyhrabávať ten druhý, ktorého som v sebe tušil, ale nikdy som mu nedovolil dostať sa na svetlo sveta.
Slová sa zo mňa hrnuli v neprerušovanom prúde a ja som jej hovoril veci, ktoré ma ani v tej poloprázdnej posteli nenapadali. Snáď aj niečo vtipu tam bolo, pretože sa vkuse smiala a vôbec si nepripúšťam, že by to mohlo byť v dôsledku toho, čo sme obaja zhltli alebo nebodaj, že som pôsobil komicky už zo svojej podstaty. Viezol som sa na extatickej vlne a cítil sa ako kráľ. Aj na večeru som ju nonšalantne pozval, hoci hlad nám bol v tej chvíli vzdialený, ako Eskimákovi úpal. Nasilu sme do seba tlačili magickú omeletu, ktorú medzičasom ktosi pripravil a mne sa ani vtedy ústa nezastavili. Rácio utopené v metamfetamínovom kúpeli sa nezmohlo na žiadne varovné signály. Iba žalúdok sa mierne vzpieral, ale celou váhou svojho kniežacieho majestátu som ho primäl vstrebať slepačie zárodky s hríbikmi. Telo a predovšetkým hlava nezvyknuté na podobné experimenty odmietli ďalšiu vzájomnú spoluprácu a vyhlásili absolútnu nezávislosť. Zatiaľčo myseľ bola zahltená vonkajšími podnetmi a neúspešne sa ich snažila racionalizovať, telo sa nekoordinovane zmietalo pod návalom chľastu a MDMA v hyperaktívnom ošiali.
Ja, ktorý som nikdy nepotreboval žiadne doplnky výživy a dokázal pritom bez problémov pretancovať celú noc, pretože to bol jediný spôsob, akým som sa dokázal uvoľniť a otvoriť, som bol v tej chvíli ako neriadená strela v uzavretom priestore. Žiadne halucinácie typu lietajúce stoličky a ľudia s baraními hlavami. Iba mnohonásobne zosilnené zmyslové vnímanie a fascinácia všetkými - za normálnych okolností fádnymi - farbami, tvarmi, zvukmi. Keď si to tak spätne premietam, z tohto pohľadu to bol fantastický zážitok. Lenže tá kombinácia ulietavajúcej mysle a energetického pretlaku v tele mala takpovediac značný deštruktívny potenciál pre okolie. To ako keby ste vpustili nadržaného býka do hydinového výbehu, premietali mu videá so sexy kravami a ešte mu predtým podali megadávku sexuálneho stimulantu.
Už neviem, ako k tomu prišlo, ale niekto z osadenstva, pravdepodobne niektorý z mojich kamarátov alebo to éterické žieňa, ktoré malo danú situáciu na svedomí, dostal spásonosný nápad. Zrejme z obavy, že Gin vypustený z fľaše by svojou nekontrolovateľnosťou mohol spôsobiť dajakú neplechu, mi bola naordinovaná drastická kúra. Alebo som sa na to vrhol svojvoľne? Nech bolo, ako bolo, zrazu som stál pred stolom s bongom, ako hriešnik pred oltárom a bez zaváhania prijal tú mliečnobielu dymovú sviatosť do svojho neposedného tela. Pohoda. Ešte do druhého laloku a...

Žiadne komentáre: