V Čechách včera štátny sviatok a väčšina ľudí si berie na piatok voľno či dovolenku, aby si predĺžili víkend. Príliš veľa voľna na to, aby som ho dokázal ako samostatná jednotka vyplniť niekde vonku a príliš málo, aby sa mi oplatilo odísť na Slovensko, keďže nejaká práca ma predsa len čaká. Púšťam sa teda do písania, upratovania, varenia a hádam aj do zloženia testov, ktoré ma majú posunúť z pozície „lopata“ na métu „lepšie platená lopata“. Všetci, ktorí mohli, sa z Prahy odlifrovali alebo v najbližšej dobe tak učinia.
Sedím teda sám doma za počítačom, chvíľami sa oddávam virtuálnej realite a keby som chcel, kľudne sa môžem cítiť ako úspešný človek, ak by som za úspech pokladal to, že som už takmer dorazil sedmičku lacnej frankovky bez toho, aby som cítil opitosť. Čo si však budeme navrávať. Tento fakt momentálne považujem za čisté zlyhanie. Nie, že by som sa chcel osamote najebávať, ale zas kvôli čisto labužníckemu pôžitku som si štyridsaťkorunový mok tiež nekupoval. Idem radšej spať.
Sobota prenádherná. Zožltnuté listy na stromoch a zemi ešte zvýrazňujú slnečný jas. Ani vietor sa neodvažuje narušiť túto idylku a na dnes si dáva „voraz“. Ideálny čas na pravdepodobne posledné frisbee v roku, ibaže nie je veľmi s kým. Preto čakám, kým sa zobudí spolubývajúci Tomáš, s ktorým sme sa výnimočne ocitli na byte v rovnaký čas. Som odhodlaný ho za každú cenu vytiahnuť von. Tak sa aj stane. Využívam jeho nepriebojnosť a chabé protiargumenty rozospatého vlasáča likvidujem hneď v zárodku.
Ideme na Letnú. Dávam si pivo. On čosi, čo bolo veľmi vzletne nazvané horúcou čokoládou. Ukecávať ho na slifku nemá zmysel. Hodinku sa popreháňame za tou plastovou somarinkou a ideme na pizzu. Banálne životné radosti, ktoré ma robia spokojným až šťastným.
Večer akcia Fřesh Fľesh v bývalých tlačiarňach Rudého Práva. Priestory v centre mesta vskutku zaujímavé. Industriálne a mierne schátrané. Ideálne prostredie na prezentáciu mladého čerstvého umenia. Ale úprimne. Len fakt, že sa na tom výrazne podieľala kamarátka Šatka mi bráni byť viac uštipačný, než budem. Boli tam určite aj zaujímavé prezentácie, ale celkový dojem je, ako to napísať(?), taký nijaký alebo rozpačitý. Nič ma tam vyslovene nefascinovalo, neohúrilo, nevyvolalo pocity, ktoré by umenie vyvolávať malo. Dokonca ani záverečná orgistická performance so sporo odetou devou ležiacou na stole a obloženou ovocím a paradajkami, ktorú mohli návštevníci voľne „objedať“ a oblievať vínom a čo ja viem čím ešte. No dobre, zaujať pozornosť tento výjav dokázal a o to možno v konečnom dôsledku šlo.
Škoda, že technické problémy totálne degradovali hudobné vystúpenie slovenských SEAS. Pôvodne to malo byť vystúpenie audiovizuálne, ale organizátorom sa akosi nepodarilo správne „nastreliť“ projekciu, takže španielska vídžejka, ktorá tam len kvôli tomu prišla jednoducho rezignovala. Táto skutočnosť evidentne rozhodila aj speváčku, inak veľmi sympatickú a milú, s ktorou som aj bol zoznámený, ale samozrejme už po pár sekundách som zabudol meno. Celé to potom vyznelo veľmi divne. Nehovoriac už o tom, že zvukár očividne nevedel kam z konopí. V jednu chvíľu vytiahol mikrofón tak, že začal pískať, následne spev nebol ani počuť. Proste vôbec nevedel, čo má robiť, až som mal chuť ho vyhodiť spoza pultu. Podľa odporúčaní to malo byť dosť dobré a v istých pasážach aj bolo, ale človek jednoducho nemal šancu dostať sa na nejakú zážitkovú vlnu. Ako vravím, škoda škoda.
Celkom som sa tešil aspoň na afterparty s Miloshom a ďalšími dídžejmi, ale ani neviem prečo som to nakoniec vzdal. Určite zohralo rolu to, že som tam vytiahol aj Tomáša, rockera a metalistu, ktorý sa tam akosi nevedel sám zaradiť a nejaký hausík a minimal ho veľmi nebral. Hej, mohol odísť sám domov a ja som sa mohol trošku rozkokošiť, ale proste som sa na to vybodol. Nemal som takú tú správnu náladičku a ani potrebu sa za každú cenu rozšupovať. Akože všetko fajn, som rád, že som tam šiel a stretol plno zaujímavých ľudí a dokonca zopár známych, ktorých by som tam nečakal, ale už som akosi prestúpil z pozície vyznávača čistého hedonizmu do pozície kultúrneho gurmána. Takto to znie lepšie, ako napísať, že sa zo mňa stáva starý ufrfľaný páprda:).
Zase si trochu popracujem a budem sa tešiť na Parov Stelar, prípadne na krst nového albumu Dva v Akropole, ak mi to čas a financie dovolia. Let´s Roll...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára