Práskareň a ešte niečo

Ďalší slnečný víkend sa pobral tvoriť históriu, pre niekoho významnú a pre iného už dnes zabudnutú. V mojej osobnej sa tieto dni určite nebudú vynímať v samostatnej kapitole, ale záznam si bezpochyby zaslúžia. Už len piatková Práskareň v Mycafé, ako uletená oslava narodenín (alebo vyliahnutín?) Holuba, Jimmyho a ktovie koho ešte. Úprimne, žiadne prelomové zážitky či už kultúrneho alebo iného charakteru, ktoré by pohli mojim životom sa neudiali, ale bavil som sa dobre.

Nezúčastnil som sa na predchádzajúcej toľko ospevovanej Retard party, ťažko mi je teda porovnávať, ale čo sa týka prevlekov našli sa aj teraz slušné kusy. Suverénne najlepší kus bola vysoká elegantná dáma s červeným topom, sofistikovaným vystupovaním a s postavou modelky. Všetci tí roboši v montérkach, strážci zákona aj gangstas sa mohli len oblizovať. Pre túto tajomnú femme fatale sme boli len socky z nižšej spoločnosti. Možno, keby som si dal na svojom looku viac záležať... ale moja totálna improvizácia doslova na poslednú chvíľu, z ktorej vzišla kombinácia strážcu poriadku a gaya, veľmi nezabodovala. Snáď nabudúce.

Čo sa týka hudobnej produkcie, line-up bol dlhý ako Schindlerov zoznam a ani neviem, či si zahrali nakoniec všetci. Najprominentnejší hosť, Biba_FM, však áno a bolo to dokonca v čase, keď som bol schopný ešte solídne vnímať. Bol to taký fajn, typicky FM-ácky „všehochuť“ setík prerušený vystúpením Hulka s jeho paródiou na The Prodigy. Aj keď sa obávam, že to bolo myslené vážne, ja som sa na tom bizarnom týpkovi svojim spôsobom bavil a Biba očividne tiež. Tak trošku za blbcov sme tam boli všetci, takže to na túto party celkom sedelo. Inak sa k vystúpeniam veľmi vyjadrovať nemienim, pretože som im jednoducho nevenoval dostatočnú pozornosť pri dozeraní na poriadok a strážení baru. Určite by som si však nenechal ujsť vystúpenie Global Optimistic, keby nejaké bolo. Dúfam, že nabudúce už ani Biba nezostane sklamaná. Nemá to byť nejaké podrypovanie, lebo dobre viem, aká je situácia, iba vyjadrenie nádeje a snáď malé podpichnutie.

Asi najrozporuplnejšie pocity z akcie prežívajú pod krídlami Holuba. Je pravda, že nemalé prekročenie budgetu z vyzbieraného vlezného bola predovšetkým jeho chyba, ak som to správne pochopil, ale to ešte neznamená, že niektorí z návštevníkov museli zneužiť situáciu a chlastať najdrahšie drinky. Čo k tomu dodať? Na chybách sa človek učí.

Sobotná rekonvalescencia nebola tvrdá, práve naopak. Zvládol som ju s prehľadom aj vďaka relatívne skorému odchodu z Práskarne a objaveniu absolútne kúzelných miest v blízkosti rieky Moravy. Až sa mi nechce veriť, že také rozmanité zákutia sa môžu nachádzať na rovinatom Záhorí a ešte k tomu v blízkosti môjho rodiska a ja som o nich doteraz nevedel. To je len dôkaz, že stále je čo objavovať, aj keď si myslíme, že už nás nič neprekvapí. Bol by z toho hádam aj parádny piknik, keby sme si zobrali nejaký proviant. Takto sme sa museli uspokojiť s lenivým frisbee a oduševneným pocitom.

Večerný bowling spomeniem len veľmi okrajovo z prostého dôvodu: dostal som totálne na frak a moje ego bolo ušliapané do prachu. A to by o tejto záležitosti stačilo. Do žiadnych análov sa to zapisovať nebude a basta! A ak sa to niekomu nepáči, nech si to pekne krásne vyryje do vlastného análu.

btw, ak by mal niekto záujem pozrieť si aj nejaké photos odporúčam Aranin:) blog a tam je link (ja nechcem porušovať jej autorské práva:))