Midi lidi_koncert

Po dlhšej kultúrnej odmlke (ak nerátame Práskareň, ktorá bola pre mňa skutočne predovšetkým práskareň, než kultúrny podnik:) som sa nechal dnes zlanáriť na Pohoda_live koncert. Ak náhodou netušíte o čo sa jedná, tak ja vám to veľkodušne objasním. V rámci relácie Pohoda_FM na stanici Rádio_FM (ako inak) sa už nejaký čas raz do mesiaca koná živý koncert v Štúdiu 5 Slovenského Rozhlasu. Doteraz som všetky počúval len sprostredkovane cez aparát uja Marconiho, aj keď už viac krát som si to chcel ísť pozrieť aj osobne. Samému sa mi však nikdy nechcelo pohnúť zadkom, preto som teraz rád prijal výzvu kamaráta Kennyho, inak riadneho výtržníka:).

Práca sa mi síce nečakane pretiahla, ale stačilo sprchu nahradiť dezodorantom, večeru bagetou a krásnu šťabajznu po mojom boku kamarátom „basketbalového“ vzrastu a mohli sme vyraziť do pyramídy postavenej na hlavu. Dnes sa mala predstaviť premiérovo neslovenská kapela a to hneď z ďalekého Brna (to je na Novom Zélande, ak by ste nevedeli) – Midi lidi. Kto počúva FM_ko je veľmi pravdepodobné, že sa s ich produkciou už v éteri stretol. Mne sa ich produkcia zdala zaujímavo uletená a bol som zvedavý na ich live-act.

Popravde, žiadnu veľkú kalbu som v tomto priestore neočakával, pretože zo skorších rozhlasových prenosov som vedel, že sa tam viac menej len posedáva a len výnimočne nájde niekto z divákov odvahu na uvoľnenie emócií v podobe tanca alebo niečoho, čo by tanec mohlo pripomínať. Preto som bol nútený, hoci nerád, schladiť vzduch v Kennyho emočnom balóne, aby sklamane nepadol k zemi.

Samotný priebeh zodpovedal očakávaniam a žiada sa mi dodať, že veľká škoda. Neviem, ako by som to výstižne popísal a neutápal sa pri tom v nejakých kvázi odborných expresívach. Najvýstižnejšie sa mi javí, že to bolo také hravé. Chvíľami mi títo dvaja typani s babenkou pripomínali Psapp. Dosť často sa totiž v ich produkcii vyskytujú také infantilné zvuky a motívy, ako jednoduchá štvortónová melódia detských kláves. Tento dojem bol určite podporený aj veľkoplošnou projekciou s čistou pastelovou grafikou. Netuším, či si to dokáže podľa tohto opisu niekto aspoň trošku predstaviť, ale kresliť vám to tu nebudem.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že hudba Midi lidí je jednoduchá, ale v tom najlepšom zmysle. Očividne sa neberú príliš vážne a ja mám veľmi rád rôzne úlety. Nápaditá kombinácia x samplov, priamočiarych aj polámaných beatov, spomínaných infantilných línií, tvrdých seqencerových zvukov, „zastretých“ vokálov a miestami až ambientných plôch. A všetko je to také funny. Pokiaľ budete mať možnosť ich niekde počuť a vidieť, vrelo odporúčam.

Pokiaľ sa nemýlim (a to ja nezvyknem:)), tak vystúpia aj za necelé dva týždne na Wilsonicu a tuším aj na Pohode. Ja som sa okamžite po návrate domov nechal inšpirovať a hneď som si na prvý spomenutý fest kúpil lístok. Predtým som sa ešte síce pokúšal zapôsobiť svojim neodolateľným šarmom na svoju „bejvalku“ kvôli získaniu free entry, keďže cica má teraz véľmi tesné styky s hlavným šéfom Wilsonicu, ale som si nakoniec povedal, že sa to oplatí podporiť. Tak sa tam snáď s niektorými z vás stretnem.