Po dlhšej pauzičke tu máme nový príspevok, keďže je konečne o čom. Cez víkend sme absolvovali „ťažký“ žúr spojený s vernisážou fotríkovej výstavy obrazov pri príležitosti jeho šesťdesiatin. Cool party to bola hlavne pre vekom pokročilých, čo je celkom pochopiteľné. Ja sa zaradeniu do tejto kategórie zubami-nechtami bránim, ale tentoraz som sa vyhol aspoň znechuteniu zo samotnej povinnosti zúčastniť sa. Bolo to vcelku fajn už aj preto, že nebol čas unudiť sa do bezvedomia.
Obed v užšom kruhu rodiny a blízkych taťuldových priateľov mal síce všetky predpoklady na totálnu zívačku, ale aspoň postarší pár niekde z juhu svojim nanajvýš frivolným príchodom pod vplyvom omamných tekutín oživil viaznucu diskusiu. Nebol to síce liek na typický fotríkov stres, ale aspoň ja som sa nevhodne mohol baviť na ich slalome. Najväčšia komédia s najebanými ľuďmi nastáva vtedy, keď sa silou-mocou snažia vyzerať, že majú všetko pod kontrolou.
Po presune do kulturáku pánska časť podareného dua okamžite zalomila v kúte a aj keby sa mu niekto vysral na hlavu asi sa nepreberie. Dáma sa pre zmenu vybrala na obhliadku krás našej prenádhernej obce. Ona si to však zrejme vôbec neuvedomovala, pretože za nejaký čas po jej márnom hľadaní ju priviedol nejaký pán na miesto určenia a ja som na nej videl, že nemá paru kde sa vlastne nachádza.
Samotná vernisáž sa mala začať o 17-tej, ale z dôvodu prebiehajúcich gratulácií sa všetko začalo s takmer hodinovým oneskorením. Akože respect father, taký rad aký vytvorili gratulanti nezažil ani bratislavský Prior za socíku, keď dostali banány zároveň so špičkovými voňavkami Impulse. Celá čata poskokov z rodiny mala čo robiť, aby stíhala odnášať kvantá fliaš, kytíc a darčekových košov do backstagu.
Ďalšia časť behačiek nastala po skončení oficiálnej časti a otvorení občerstvovacej miestnosti. Keď sa odhadom dvesto ľudí vrhne na švédske stoly, ktorým dominovala typická švédska tlačenka, tak má desať pinglov čo robiť, aby stíhali dopĺňať jedlo a pitie a popri tom umývať poháre. Myslím, že sme to zvládli na jednotku. Iba ma trošku štvalo, že mi zožrali všetky syrové rolády, ale zato tú spomínanú tlačenku som si mohol napchať aj do... chladničky doma v Blave. Aspoň že to potešilo niektorých flatmateov.
O hudobnú zložku celej akcie sa starali dve fidlikantské kapely (sorry, ale neviem ako sa takýmto zoskupeniam odborne hovorí). Jedna bola oficiálna a tá druhá sa na hranie ponúkla dobrovoľne. Najprv sa striedali, ale časom do toho praštili a dali normálny folklórny battle, yo! To už niektorí z odvážnejších krepčili medzi vystavenými obrazmi. Škoda, že som nevidel v podobnej úlohe aj oslávenca, ktorý vraj trhal parkety (alebo to boli tesilky?).
Väčšina návštevníkov si naozaj pochvaľovala, ale my priamo zainteresovaní sme toho mali pred polnocou už plné zuby, resp. nohy. Ešteže nie sú títo ľudia zvyknutí na parties do rána bieleho, to už by som asi normálne skolaboval. Veď som ani v X-ku potom nezvládal viac ako jedno pivko, mimochodom jediný alkohol za celý deň okrem aperitívu pred obedom.
Bolo to celé fajn, aj keď zďaleka nie môj štýl zábavy. Keď už pre nič iné oplatilo sa to aspoň kvôli tým zásobám, ktoré som dovliekol v nedeľu do Blavy:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára