Ahoj milý denníček. Asi to ešte nevieš, ale dnes nás navštívila Emma. Hneď schladím tvoje zahrievajúce sa stránky, pretože to nie je žiadna superkosť, s ktorou som prežil horúce chvíľky, ale teta víchrica. Ja som si jej ani veľmi nevšimol až do chvíle, keď som sa vybral na Záhorí do eMeSJé. V správach cez deň som vyčítal, že najpravdepodobnejšie sa môžeme stretnúť práve v mojom rodnom kraji. Vraj už obcovala s nejakými strechami a stromami, ktoré následne mali styk s trolejovým vedením na železniciach. Vraj však žiadne katastrofy nehrozia a tak som sa vybral pred siedmou na vlak.
Na hlavnej stanici som pre istotu ešte čekol, či vlak mojim smerom normálne ide a keďže nič nenasvedčovalo, že by čo i len meškal kúpil som lístok a vyrazil. No problem. Až po Devínsku. Tam nám teta sprievodkyňa akoby nič oznámila, že v Zohore sú strhnuté troleje a budeme musieť čakať. Pohoda, začal som písať slohovú prácu na základe jediného príspevku od Noty v mojej miniankete z predchádzajúceho príspevku a batéria v noutbúku je ešte slušne nabitá, takže ma to nijak nerozhádzalo. Stáva sa a nemám aj tak žiadny iný záväzný program okrem písania.
Trošičku mi prekážalo neustále sťažovanie sa a nadávanie jednej tety spolucestujúcej na adresu železníc, ale aj ona asi nakoniec zaspala. Boli sme jediná vlaková súprava v stanici, z čoho som vydedukoval, že Emma úradovala len pred nedávnom.
Spokojne som si písal, ale po asi hodine a pol už batéria v NB taká hustá nebola a moje sedacie svaly toho mali tiež už dosť. A vtedy som sa z odpočutého rozhovoru dozvedel, že všetky predchádzajúce vlaky sú odstavené v Zohore a trať nefunguje už od poobedia. Zostal som síce kľudný, ale to ešte neznamená, že som chápal konanie ŽSR. Takže oni vedia, že nás odstavia, ale nedajú žiadne upozornenie pre cestujúcich na tabuľu odchodov a dokonca ani v hlásení v rozhlase. Rozumiem tomu, že nemôžu ovplyvniť prírodu (našťastie), ale tento prapodivný prístup k cestujúcim mi do hlavy nejde. Ako keby im išlo len o to predať čo najviac lístkov a ono to už nejako dopadne. A hlavne, ak už niekoľko hodín vlaky nepremávajú, prečo na inkriminovaný úsek nenasadili napríklad motorové rušne alebo náhradnú autobusovú dopravu. To by bolo asi drahé...
Nakoniec som sa, milý môj denníček, zdekoval na MHD a išiel naspäť. V podstate môžem byť spokojný, že nás odstavili ešte v rámci Blavy a mal som túto možnosť. Po ceste som sa ešte zastavil znovu na Hlavnej stanici pre peniažky za nevyužitý lístok a schválne ešte raz hľadal nejaké upozornenie ohľadom vlakov idúcich smerom na Záhorí. Okrem tristominútových meškaní vlakov idúcich z opačného smeru nič nenasvedčovalo, že by sa človek nedostal na miesto určenia. Práve mal odchádzať ďalší osobák na túto trať a samozrejme bez najmenšieho omeškania. Takže všetko v najlepšom poriadku...
To ja len tak, milý denníček, že dlho som ti nič nenapísal a keď sa mi pri vystupovaní z električky urval remeň na bagu od noutbúku a ten mi jebol na schody som si povedal, že ak to v zdraví prežil a sním aj ty, určite nežne pohladím jeho klávesy a tebe sa trošku vyžalujem. A nie, že to dáš niekomu prečítať!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára