Nechápem... (4. časť)

Už zvonka vidím, že v byte sa svieti. Otváram dvere potichu aj keď viem, že Tina nespí. Ešte stále som značne mimo reálneho vnímania skutočnosti a tak mi určitú chvíľu trvá spracovanie vizuálnych vnemov. Na chodbe sú naukladané zbalené tašky. Do riti, to má byť zase čo za haluz... nejaké demonštratívne opustenie spoločne zdieľaného priestoru uprostred noci? Fantastické, takže problémy si na mňa počkali vo všetkej paráde. Snažím sa vyhodnotiť situáciu a zvoliť čo najlepší postup ešte pred postupom dovnútra bytu.

Svieti sa úplne všade, asi aby si moja drahá náhodou nezabudla zbaliť nejakú drobnosť. Kašlem na najlepší postup, aj tak sa to vždy zvrtne iným smerom. Vstupujem do veľkej kuchyne, aké v sockovských panelákoch nenájdete ani náhodou. Sánka mi padla až na podlahu a mám pocit, že sa mi sníva alebo som nevedomky zožral nejaké ťažké halucinogény. Skenujem podlahu, na ktorej sa povaľujú rôzne veci vrátane rozbitého taniera. Môj zrak sa zastaví na neidentifikovateľnom čiernom objekte a mozog vydá povel telu na bližšie preskúmanie. Kurva, veď to je kus umelohmotnej obruby starého kuchynského drezu. Vstanem a priložím ho k patričnému miestu, aby som si už aj tak jasnú hypotézu overil. Absolútne nechápem, ako sa jej to mohlo podariť urvať. To by človek musel použiť kladivo.

Až teraz si uvedomujem, že sa ešte neukázala Tina a jediná možnosť je, že je zalezená niekde v jedinej izbe tohto bytu. Moja sondáž pokračuje tam, ale nikde ju nevidím a to ma zblbne ešte viac. Vtom zbadám na zemi pohodený najväčší nôž nachádzajúci sa vo výbave nášho obydlia. Do prdele! Čo sa tu preboha stalo!? Začínam mať naozaj strach a márne sa snažím z doslova úlomkov vydedukovať, čo sa tu mohlo odohrať a hlavne kde je Tina. Beriem telefón a vytáčam jej číslo, ale jej mobil zvoní priamo tu v izbe pohodený na posteli. Teraz už sa vážne bojím a okamžite som triezvy ako nikdy.

Sedím bezradne na posteli a snažím sa niečo vymyslieť. Napadne mi zavolať jej mame. Možno ju požiadala o odvoz alebo čo, keďže to je asi jediné miesto, kam by sa mohla zdekovať. Lenže to by tu nenechávala veci aj telefón a v celom byte rozsvietené svetlá. Za pokus to však stojí. Nikto to ale neberie a ja nie som o nič múdrejší. Už zúfalý skúšam volať 112, či nemali nejaké hlásenie na našu adresu... Nič!

Sedím ako imbecil dobrú hodinu takmer bez pohnutia a mixér v hlave šrotuje o stošesť, ale nič ma nenapadá. Toto nemá cenu, idem si aspoň ľahnúť a ráno budem zisťovať, ak sa dovtedy neobjaví. Dlho nemôžem zaspať, ale únava ma napokon premáha a ja upadám do nevedomia.

Nemám tušenie, ako dlho som drichmal, keď ma prebudilo buchnutie dverí. Nikto iný, ako Tina to byť nemohol, aj keď po uplynulých udalostiach by som uveril hocičomu. Z postele nevstávam, iba pozorujem chabú koordináciu pohybov siluety blížiacej sa mojim smerom. Zvažujem, či mám odhaliť fakt, že nespím, ale to by momentálne k ničomu neviedlo. Uvidím, ako sa situácia vyvinie. V každom prípade tu bez debaty platí stará múdrosť 'ráno múdrejšie večera' alebo o tomto čase snáď skôr tá o konzumácii horúcej kaše. Nedokážem sa zdržať smiechu vo chvíli, keď sa Tina snaží vyzliecť si nohavice a premôže ju pritom gravitácia. Našťastie žuchla rovno na posteľ. Nechám cicu po peripetiách typických pre stav totálnej opitosti uľahnúť vedľa seba a je mi jasné, že môžem byť v podstate spokojný. Vrátila sa domov celá a ešte k tomu mám na zajtra oveľa lepšiu východiskovú pozíciu pri vzájomnej dišpute.

Táto pozícia sa, paradoxne k mojej nevôli, vzápätí ešte zlepšila. Ozvali sa totiž charakteristické zvuky signalizujúce búriaci sa žalúdok mojej drahej. Tá však nejavila ani najmenšiu snahu vstať zo spoločného lôžka a „hodila tigra“ rovno na posteľ. Do pi.i! Takéto pochúťky fakt nemusím, hlavne keď tiež nie som v najlepšej kondícii... Som k smrti unavený, za chvíľku vstávam a teraz ešte toto. Aký by ale malo zmysel robiť ďalší cirkus? Mimo to je Tinda totálne out, zostáva to na mne.

Otváram okno, z kúpeľne prinášam vedro s handrou a pekne si na ňu posvietim. V hlave mi hučí nejaký drbnutý pavián, ktorý by sa rád dostal z klietky, ale ja ho zo všetkých síl ignorujem. Hmm, mám to len poutierať alebo vymeniť komplet povlečenie? Prvá možnosť znamená smrad na celý zvyšok noci, druhá manipuláciu s polomŕtvou láskou a riziko recidívy. Obhliadka miesta činu ma trochu upokojuje, moje zlatinko zdá sa večeralo len tekutú stravu a ošablilo iba paplón. Ten som teda prevliekol a namočil do vody, vedro pristavil k posteli a snažil sa prebrať Tinu k životu aspoň natoľko, aby ma vnímala. Keď sa mi to konečne podarilo vydal som inštrukcie pre prípadný ďalší šabľový súboj a išiel znovu spať. Prenádherné to vyvrcholenie noci.

...pokračovanie nabudúce...

PS: sorry, ale nejak mi to rozbilo a za pána to neviem dať dokopy...