Zobúdzam sa v sobotu zavčasu podozrivo svieži. Ostatní ma odmietajú nasledovať a ešte nechutne dlho sa oddávajú spánku v prekúrených komnatách a tak si zadeľujem prechádzku januárovým ránom. Po návrate už fakt nemám čo robiť a zákerne volám Ďurecovi, aby mi dal kľúče od auta, čím som spustil reťazovú reakciu vstávania.
Kávička, ľahké raňajočky a doplnenie zásob vrátane dreva do krbu a tesne poobede doplnenie osadenstva chaty do plného stavu príjazdom Magdy a Peťa. Hodinová prechádzka na zregenerovanie vypatlaných mozgov. Návrh na využitie času hraním kolkov v neďalekej dedine stroskotal na neochote kohokoľvek udržať si triezvu hlavu. Nevadilo, aj keď to malo za následok mierne zakaprenie a u niektorých jedincov (nebudem sa menovať) zvýšený príjem alkoholu. Chvíľami som už nadobúdal dojem, že ten kaprisko to snáď celé pohltí, ale ja som statočne odolával.
Čas beží a ja dúfam, že sa čoskoro niekto dovalí. Zopár ľudí ešte má prísť a verím, že prinesú so sebou energiu, ktorá strhne aj ostatných. Ani neviem, kedy a kto prišiel prvý, ale s odstupom času mám pocit, že sa v priebehu veľmi krátkej chvíle dovalilo toľko ľudí, že ani nebola šanca na ďalší rybolov. Nemá veľký zmysel skúšať popisovať konkrétne situácie. Jednak si toho až toľko podrobne nepamätám, resp. sa jednalo o tú situačnú komiku, v ktorej padali hlášky z rôznych strán a mali svoje čaro hlavne v danom okamihu a každý pokus o ich dodatočný opis by bol len slabým odvarom. Pohyboval som sa dnu a von, zastavoval sa pri skupinkách a jednotlivcoch a každý moment ma napĺňal radosťou.
Malá, teraz už krbom značne prekúrená chatka, nebola schopná absorbovať to množstvo ľudí. Z očakávaného počtu do pätnásť kusov bolo vo vrcholných okamihoch prítomných určite vyše tridsať píplov. Nedokážem posúdiť, ako sa kto bavil, ale podľa reakcií myslím, že snáď nikto neľutoval svoju prítomnosť aj napriek absolvovanej vzdialenosti. Celé to vyšlo tak skvele, že aj zásoby tekutého aj tuhého charakteru, ktoré sa pôvodne javili ako neskonzumovateľné padli skoro kompletne za obeť hedonizmu prítomných.
Okolo štvrtej ráno sa stav zredukoval na nejakú dvacku. Vtedy v sebe Lenka objavila umelecko-kulinárske vlohy a začala pripravovať rad radom obložené chlebíky, ktoré mali aj nespornú vizuálnu hodnotu. Tak sa na to namotala, že akosi nepostrehla pripravovaný hromadný odchod zostávajúcich nerezidentov. Musím sa priznať, že som ju v tom dosť podporoval, pretože som sa na celom tom divadle tak šupoval, že veľa nechýbalo a pustil som do gatí. Nakoniec nás ale zanechali slastným dozvukom aj Will s pani bufetárkou a po chvíli sme už všetci spokojne bumbali.
Nedeľa už mala byť len taká športovo-relaxačná, ale na basket som našiel odhodlanie a silu len ja, čím som sa elegantne a zároveň zákerne vyhol upratovaniu. Potom už len rozlúčka a odchod z eMeSJé, len ja som sa rozhodol ešte zostať. Večerná bodka za týmto super víkendom v podobe práskacieho tripu s Willom bola takisto perfektná.
Úprimne ešte raz ďakujem všetkým, ktorí mi umožnili prežiť takýto úžasný víkend, ktorý rátam už od štvrtkov
ého
rá
na. Fantastic!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára