Radio Waving II. - "lesk a bieda slovenských rádií"

napísané pre galgan.alian.info

Po ukončení vysielania Rádia Ragtime 1. októbra 1999, jeho prevzatí skupinou okolo Fun Rádia a premenovaní na Rádio B1 sa síce žiadna veľká zmena nekonala, ale len na tri mesiace, počas ktorých ešte dostala šancu pôvodná dramaturgia na zvýšenie počúvanosti. Za taký krátky čas to bolo v každom prípade nereálne a tak nás s odchodom tisícročia opustilo aj jediné skutočne progresívne a hudobne nekomerčné rádio a zostala po ňom diera v éteri. Ja osobne som od tej chvíle na dlhú dobu preladil na rakúske FM4.

Čo nám ponúkajú súkromné rozhlasové stanice dnes? Budem sa venovať len niektorým celoplošným alebo nadregionálnym, pretože pri regionálnych či lokálnych sa celkom logicky dá očakávať istá strednoprúdovosť v hudobnej zložke aj moderovaní.

Už nejaký ten piatok valcuje éter Expres, pôvodne koncipovaný ako dopravné rádio. Adekvátne počúvanosti uhryzáva aj z reklamného koláča, čo je pochopiteľne primárny cieľ každého súkromného média. Jeho úspech je veľmi presne vypočítaný podľa marketingových pravidiel. Žiadna progresivita. Ich slogan „hráme iba hity“ hovorí za všetko. Mne sa však v hlave automaticky mení na parafrázu, ktorá je podľa mňa oveľa výstižnejšia - „hráme iba shity“. Dokola rotované prvoplánové šlágre by museli prinútiť k samovražde aj hluchého, ale nie vyše 20% pravidelných poslucháčov.

Stálica medzi slovenskými rádiami Fun Rádio na tom nie je s hudobným výberom a repetetívnou rotáciou oveľa lepšie. Ako plus však považujem aspoň crazy style, ktorým sa prezentuje od svojho vzniku, v súčasnosti postavenom napríklad na moderátoroch Adele Banášovej a Sajfovi. Pre mňa osobne je to však žalostne málo na to, aby som si ho naladil. Predsa len ma v prvom rade zaujíma hudba, až potom nasledujú prípadné ďalšie bonusy.

Keď som prvý krát počul o vzniku rádia Jemné Melódie prvé čo ma napadlo bolo, že to je niečo tak stupídne, že to bude určite úspešné. Zdá sa, že som sa veľmi nemýlil. Kam až dokázali manažéri dostať kultovú frekvenciu 106,6 MHz nebohého Ragtimu... uff. Osobne nikdy nepochopím ako niekto dokáže celý deň počúvať tie leptáky, ale každý máme nejaký vkus. Vôbec neviem, či mám považovať za pozitívum minimum hovoreného slova, ktoré mi pripomína štylizáciou najviac asi spovedníka v kostole. No, zrejme to bude plus.

Poslednou súkromnou rozhlasovou stanicou, ktorej budem venovať zopár riadkov je Rádio Okey (bývalá Koliba). V podstate by som ani nemal veľmi čo napísať, keby sa nesnažili v poslednej dobe prezentovať ako stanica, kde budete počuť každý hit len raz za deň, čo považujem za jednoznačné pozitívum. Tu môj obdiv bohužiaľ aj končí. Mnohonásobnú dennú rotáciu úžasných pesničiek, z ktorých sa musí každý roztopiť nenahrádzajú ničím objavným. Kdeže progresivita, regres je heslo a to je OK. Prečo riskovať s niečím, čo ešte nikto nepočul, keď predsa máme toľko úžasných starých hitov. No comment.

Pekne som zvozil všetko, čo sa dalo. Je mi jasné, že všetky tieto stanice nie sú počúvané len tak náhodou. Verím však, že toto čítajú hlavne alternatívci s progresívnym hudobným zameraním, takže mi nezačnú chodiť výhražné maily od skalných mainstreamových oldskoolerov. Čo ale teda počúvam ja? To je predsa jasné! Dozviete sa v ďalšom pokračovaní.