utorok 8. januára 2008

Radio Waving I. - "na vlnách času"

napísané pre galgan.alian.info


Ak chce niekto hodnotiť slovenskú mediálnu scénu nesmie zabúdať na niekoľko veľmi dôležitých vecí. Je to predovšetkým veľmi malý trh s relatívne nízkou kúpyschopnosťou obyvateľstva. Druhá podstatná vec je historický vývoj, čiže predovšetkým spoločný štát s Čechmi a naša jazyková príbuznosť. Tento bod je relevantný najmä pri tlačových médiách odborného charakteru. Podstata spočíva v tom, že tieto mávajú nízky náklad a Slováci sú schopní čítať bez problémov v češtine (naopak je to bohužiaľ výrazne horšie), takže vydavatelia sa rozhodujú veľmi pragmaticky.

Hlavná téma, ktorej sa má tento článok venovať sú rozhlasové stanice. Ak aj tu použijem paralelu s ČR, tak v tejto oblasti dlhodobo slovenské rádiá ponúkajú neporovnateľne vyššiu kvalitu. Tento názor je samozrejme subjektívny a momentálne ani nemám adekvátny prehľad o českej „scéne“, ale ani si nenárokujem vydávať tento text za čisto odborný. V minulosti (pred tromi rokmi) som sa touto témou zaoberal pri štúdiu dosť intenzívne, najmä pri písaní diplomovky o slovenskom electronic-arte a možnostiach prezentácie tohto umenia. Sem pochopiteľne spadá aj elektronická hudba a teda aj jej hranosť v rozhlasovom éteri.

Hodnotiť kvalitu na základe hrania resp. nehrania elektronickej hudby je síce možné, ale bolo by to priveľmi obmedzené. Do značnej miery nám to však dokáže načrtnúť otvorenosť dramaturgie k novým trendom všeobecne. Vrátim sa k porovnaniu s Českou republikou a podotýkam, že toto je veľmi všeobecné a založené viac na minulosti. Preto ani nebudem rozoberať konkrétne relácie orientované na určitý hudobný štýl a podobne, ktoré bezpochyby boli snáď vo všetkých rádiách nezameraných monotematicky. Tu hneď vyvstáva prvý zásadný rozdiel medzi našimi dvoma krajinami. V Čechách pri počúvaní akejkoľvek rozhlasovej stanice mi mohlo byť naozaj v zásade jedno na akej frekvencii je prijímač naladený a aké jingle sa ozývali. Všetci sa snažili ponúkať všetko, ale bez štipky progresívneho myslenia. Čistý mainstream bez kúska dramaturgickej invencie. Výber hudby „na istotu“. Nie, že by v slovenských rádiách sedeli nejaký osvietenci, ale tu aspoň nehrozilo, že budete počúvať zlaté hity od božského Káju a zlatej Helenky a to nechutne často rotované. Jasné, my tu zase máme svojich prázdnych Elánistov, ale predsa len aj ja musím napriek averzii voči tejto nepochybne legende uznať ich „progresivitu“ v porovnaní so spomenutými českými megastar.

Najvýraznejším momentom odrážajúcim celkový stav bol vznik Rádia Ragtime už v roku 1993. Napriek tomu, že malo len slabý vysielač, ktorý zo začiatku pokrýval len Bratislavu a jej najbližšie okolie je jeho vznik a fungovanie v našom prostredí unikátnym javom. V číslach (počúvanosť, podiel na reklame) bolo síce bezvýznamné, ale svojou celkovou dramaturgiou vrátane tej hudobnej bolo prelomové. Spomínam ho najmä preto, že na fungovanie podobne zameraného média je potrebný aspoň minimálny dopyt a predovšetkým odvaha, trpezlivosť a nadšenie držiteľov licencie. Toto médium vychovalo celú generáciu alternatívne zmýšľajúcich poslucháčov a v neposlednom rade moderátorov a Djs. Aj keď bol Ragtime samostatný fenomén na rozhlasovej scéne, predsa len ho považujem za takú čerešničku na torte pri porovnaní s českými stanicami.

Vždy sa mi to zdalo zvláštne, ale aj úroveň moderátorov na Slovensku bola na oveľa vyššej úrovni. Aspoň z pohľadu človeka nezaťaženého skostnatelým spôsobom prednesu ála Slovenský rozhlas alebo dabing podľa pána Šablatúru. Viem si predstaviť, ako by ma teraz niektorí z mojich prednášajúcich na výške zvozili pod čiernu zem za tento šplech. Neviem si to vysvetliť pri porovnaní úrovne napr. českých a slovenských komikov (a možno je to len taký slovenský komplex menejcennosti), ale v tejto oblasti Slováci jasne vedú. Snáď to bude tým, že v súkromných rádiách zo začiatku pracovali takmer výhradne mladí študenti so skúsenosťami z internátneho rádia TLIS (Ragtime nevynímajúc), čiže s uvoľnenejším prejavom.

No ale dosť už bolo minulosti (aj keď sa jej asi celkom nevyhnem) a porovnávania sa. Aká je súčasnosť na Slovensku? Na to si posvietime v ďalšej časti.

Žiadne komentáre: