Hovoril som si, že už si nebudem vylievať srdiečko písaním... a na môj vkus som už neskutočne dlho nič nenapísal. Po spontánnej piatkovej noci vo mne zostalo prázdno. Zdá sa, že som vyvrátil spolu s obsahom žalúdka aj životnú energiu. No, hádam až také tragické to nebude. Viem celkom presne, čo sa so mnou deje. Stratil som nádej na vyriešenie jedného dlhodobého problému. Tak urputne som sa snažil rozlúštiť tento rébus až sa to celé zamotalo do neriešiteľna. Jediný spôsob je nechať to jednoducho plávať a snáď to čas rozmotá. Viem, že som to celé domrvil svojou netrpezlivosťou a jediný človek, ktorý mi s tým mohol pomôcť sa teraz predomnou radšej uzavrel. Chápem to.
Ešteže som si našiel tento spôsob vyplavovania smútkov. Stačí ich vyvrátiť cez prsty. Niekto ich pochová niekde vo svojom podvedomí, ďalší si ich odventiluje na druhých ľuďoch a ja ich napíšem. Ako som už spomenul skúšal som to inak, ale to u mňa akosi nefunguje. Ani to nemusím dopodrobna rozpisovať (našťastie pre prípadných čitateľov) a všetko to zo mňa odchádza. Aj v tomto momente prestávam pociťovať potrebu to ďalej riešiť. Hmmm, fajn...
3 komentáre:
Niektori citatelia by boli vdacni ak by autor mohol byt trochu konkretnejsi ...
mily citatel:) mozno niekedy nabuduce, ale asi skor ani nie...
jednoducho to uz potrebujem a chcem hodit za hlavu. Toto su fakt len take ventilacky, takze jedine ze ma to znova prepadne a nepusti po napisani par riadkov, co by som uprimne nerad. Na druhej strane nevylucujem, ze nieco o tom napisem cielene a s nejakym tym nadhladom.
Btw, dik ze si sa po case ozval:)
... mozno by sme sa teda mohli zoci-voci (???) pozhovarat ako chlap s chlapom. Mozno by Vas, pan autor, nervozita opustila. Co tak 17.1. (to je taky mily, mozno pre niekoho bezvyznamny datum) na bratislavskom letisku okolo 9:30 rano ???
Zverejnenie komentára