Mňága a Žďorp

Zobúdzam sa okolo ôsmej, pozerám von oknom a vzdávam pokusy o vstávanie... Zobúdzam sa okolo jedenástej, pozerám von oknom a vzdávam pokusy o prebratie sa do krásneho slnečného dňa. Vstávam. Káva, hygiena, päť tibeťanov. Štvrtý z nich ma definitívne presvedčí, že aj dnešný deň sa oplatí prežiť a ja som mu vďačný. Pretože aj včerajšok ukázal, že nikdy nie je nič stratené, len je nutné byť otvorený možnostiam.

Večer som prekonal svoju otupenosť z pretrvávajúceho sychravého počasia a ničnerobenia a vybehol za kamarátmi do mesta. Vlastne som ich šiel informovať o možnostiach na nasledujúci w-end a len tak mimochodom som si spomenul, že v Subclube je koncert českej legendy Mňága a Žďorp. Pri mojej momentálnej „akčnosti“ to bolo len také konštatovanie, ale našťastie sa toho nečakane chytili Raki s Katarínkou (odpusť tú zdrobneninku srdiečko a aj Raki dosť možné, že je s tvrdým;-)) a išlo sa.

Takéto absolútne spontánne akcie sú vždy najlepšie už len svojou neočakávanosťou. Dorazili sme tam až okolo desiatej, takže koncert už fičal, ale stihli sme toho dosť na to, aby som neľutoval pustené perie. Najprv ma dosť prekvapil naozaj dosť plný klub, ale asi to až také nezvyčajné nie je. Predsa len má Mňága na Slovensku aj po rokoch viac než dosť fans. Určite dosť na naplnenie Účka. A ešte keď som tam stretol svätú trojicu z eMeSJé vrátane Ing. Holuba (ešte raz congrats k úspešným štátniciam ty ftáku:)) boli predpoklady na príjemne strávený večer splnené.

Trochu ma prekvapil relatívne slabý zvuk, čím mám na mysli úroveň decibelov keď stál človek na úrovni baru ako my po príchode, ale vpredu to už bolo ok. Tam som bol inžinierom hneď po hrknutí oslavnej boriny pretlačený. Taká malá sardinkáreň, ale komu by už vadilo, že sa o neho obtierajú spotené rybičky. Nemohol som síce predvádzať žiadne excelentné tanečné kreácie, ale nevadílo (mojim susedom určite nie). Páni „v rokoch“ na pódiu sa tiež, podobne ako auditórium, bavili očividne perfektne, čo potvrdila výborná improvizačná vsuvka s použitím miestnej vzduchotechniky ako originálnych perkusií. Hošani z Valmezu sú stále vo forme.

Čo sa týka playlistu, bol to prierez celou diskografiou od Made in Valmez (1991) až po najnovší album Dutý, ale free (2006). Okrem toho sme si mohli vypočuť v rámci prídavkov aj valašskú adaptáciu nejakej metalovej hitovky asi od Kiss, ale môj prehľad v tomto hudobnom segmente je takmer nulový. Zaujímavé, ale klasická Mňága je predsa len fajnovejšia.

Po koncerte nasledovala ešte afterparty, ale to už bol len taký ležérny dojazd pre zlomok vytrvalcov, medzi ktorých som sa aj ja zaradil, ale už to nemalo potrebné grády, tak sme to spolu so svätou úderkou po nejakej hodinke zabalili. Aj keď to nebola žiadna superžúrka a rozbíjačka, na rozdiel od minulého piatku v rovnakom klube, bol to super večer.

Btw, thanks za odvoz Ondraes...