Jarná únava

Mám teraz zo seba taký zvláštny pocit. Plynie z fenoménu únavy. V podstate presne týždeň som poriadne nič nenapísal a vôbec to nebolo preto, že by som nechcel. Prsty ma svrbeli každý deň, ale mozog odmietal spolupracovať. Také trýznenie duše túžiacej otvoriť sa, ale telo nebolo schopné sa synchronizovať na rovnakú vlnovú dĺžku. Pár dní sa to dá vydržať, postupne sa však moje metafyzické Ja dostávalo do zúfalých stavov. Keď sa totiž nápady hromadia v hlave a cesta von je akýmkoľvek spôsobom zahataná začne sa mi v šišinke tvoriť myšlienkové lečo a postupne strácam prehľad o jeho zložení. Vtedy sa veľmi ľahko do toho mixu dostanú aj ingrediencie, ktoré by som zo svojich myšlienkových pochodov najradšej vynechal.

Príčiny mojej únavy sa mi zdali spočiatku jasné. Najprv divoká minulotýždňová sobotná noc utopená v zapíjaní dlhoročného kamarátstva a zaklincovaná nedobrovoľným peším presunom cez pol mesta. Papieriky s obrázkami krytými zlatom totiž odmietli zotrvať v mojom vačku a pred odchodom do mesta som si prezieravo vyložil (pre istotu) všetky magnetické plastové kartičky, aby ma nezvádzali laškovať s bankomatom. Domnievam sa, že priama trasa domov v to osudné skoré ráno sa mojim chodníkovým slalomom predĺžila aspoň dvojnásobne. S týmto alkoholovým atakom si telo dokázalo ešte vcelku v pohode poradiť, aj keď bol to tvrdý boj.

Nedeľa pokračovala smerom, ktorý moja osôbka neabsolvovala dlhé predlhé mesiace a v ten deň/noc sa mi dostalo konskej dávky. Predstavujte si pod tým, čo len chcete. Ja sa podrobnostiam s dovolením vyhnem. Každopádne, dám vám takú malú radu, ktorá možno na prvý pohľad príliš nesúvisí. Ak chcete robiť vrcholový šport s kvalitnými výkonmi bez následkov, musíte aj niečo natrénovať. Inak totiž môžete skolabovať alebo ak sa vám predsa len podarí dobehnúť,tak na druhý deň budete mať pôvabnú koordináciu pohybov á la robocop. To už nehovorím o tom, že ja som športovec – amatér, takže si na keksíky a kakavko zarábam šľachetnou prácou. No a v pondelok a aj nasledujúce dni som si zarábal na veľa veľa kakavka. Moja rekonvalescencia tým stratila na intenzite a v kombinácii s mojou tradičnou neschopnosťou zaspať pred treťou hodinou rannou sa únava ešte stupňovala, až vyvrcholila štvrtkovým zachrápaním na akciu (pracovnú samozrejme). Tento nesporný úspech som ešte v ten istý večer oslávil v Subclube na FM_night. Pod hrozbou opovrhnutia zo strany nových spolubývajúcich som bol nútený vypiť „viac než malé množstvo“ opojných nápojov. Aspoň že k nim dávali kompót. Pochopiteľne, ráno som vstával fresh, ako to konzervované ovocie.

Dnes je zase nedeľa (aspoň pre mňa ešte hej), dal som si na rozprúdenie krvného obehu fajný športový deň s basketom, trochou frisbee a futbalu. Som tak príjemne unavený a rozmýšľam prečo to trvá už týždeň. Meditujem nad tým, popritom čosi ťukám do klávesnice a zrazu záblesk osvietenia. Jasné! Veď je apríl, teda jar v plnom prúde a s ňou prichádza jarná únava. Konečne chápem, prečo som tak dlho akísi rozbitý.