Krátka správa z Tatier

Služobka v Tatrách, konkrétne v Tatranskej Lomnici mi prišla celkom vhod. Keďže som živnostník a o platenej dovolenke sa mi môže akurát tak snívať, beriem podobné pracovné výjazdy ako rekreáciu. Očividne to tak berú aj účastníci konferencie krajín V4, ktorú zabezpečujem. Z ôsmich hodín včerajšieho diskusného programu sa reálne využili maximálne tri a dnes to pravdepodobne nebude hektickejšie. No, že by som im to vyčítal sa povedať nedá. Aspoň som sa tu mohol „špacírovať“ po okolí. Pre domácich nemajú štíty Tatier rovno nad mestom určite také čaro, ako pre chlapca z rovinatého Záhoria. Človek si časom zvykne aj na kolík v prdeli, nie to ešte na hory na horizonte. Aby bolo jasné nemám osobné skúsenosti ani s jedným, ta ja len tak.

Je tu síce totálne bláznivé počasie hodné prívlastku aprílové, ale aspoň si za tie krátke tri dni užijem viacej tvárí najnižších veľhôr. Keby som tu nebol s kolegom, ktorému podľa všetkého prírodná scenéria nijako zvlášť neimponuje, kľudne by som tu strávil ešte deň naviac. Akurát si neviem celkom predstaviť, ako by som si dával nejakú vysokohorskú túru s tým equipmentom, ktorý mám k dispozícii. Zrejme by to dopadlo tak, že by som sa tu nadrbával niekde v miestnej krčme, flirtoval s horalkami a videl všetko ešte krajšie. To sú však len hypotézy, o ktorých môžem písať preto, že som si istý, že k ničomu podobnému nedôjde.

No nič, ukončím to, keďže som sa to rozhodol nazvať „krátkou správou“. A okrem toho sa potím ako prdel v bombarďákoch. Hmm, ja som nejak fixovaný na tie zadnice, že? To by stálo za hĺbkovú psychoanalýzu.

Ale krásne tu je, to hej...

Add1: No nedá mi to, ale taká milá a vcelku vtipná príhodička, ktorá sa práve odohrala mi stojí za menší prídavok. Aby som vás dostal trochu do obrazu... nachádzam sa v Grand hoteli Praha so štyrmi hviezdičkami. jeden celý trakt je vyhradený pre horespomenutú konferenciu štyroch ministrov V4 a na rovnakej chodbe, ako je konferenčná miestnosť sa nachádza aj relaxačné centrum, teda sauna, masáže a podobne. Oficiálne rokovanie práve skončilo, aj keď o hodinu skorej, ako pôvodne malo a všetci papaláši sa odobrali do foyer, odkiaľ vedú aj schody do ubytovacej časti hotela. A práve v tom najlepšom čase vidím po chodbe cupitať Rusalku v župane s rajcovne mokrými vláskami a smeruje si to rovno do foyer. Očividne bola relaxovať, ale netuším, ako sa tam vôbec mohla dostať, keď sa to všade hemží nabúchanými ochrankármi. Cicka koketne vstupuje do foyer zrejme zvyknutá na uslintané pohľady chlapov v oblekoch. Tí zostali čumieť ako prasatá na žranicu za neprestrielnym sklom. Koketka sa zarazila vzápätí tiež. Možno je zvyknutá na vyholených degešov, ale menej už na zvedavé pohľady ministerských očí. Zopár sekúnd nevedel nikto, ako situáciu posunúť ďalej, ale napokon starí páni, ktorí to možno považovali za súčasť programu a prejav chýrnej slovenskej pohostinnosti museli utrieť slinu a zostať len pri dekadentných predstavách. Najväčšiu duchaprítomnosť si totiž zachovala lejdy v župane, keď s úsmevom požiadala o prechod a ochrankári len ustúpili a následne nahodili tupé úsmevy vedomí si toho, že tu niekto niečo celkom nezvládol. To mám však ja u riti (to tá moja fixáciia), hlavne že som sa pekne šupoval.

...ale fakt je tu krásne... hory, slnko, Rusalky...