Nedeľa ako vyšitá

Nemám rád dni, ako bol tento. Deň samotný za to pochopiteľne vinu nenesie, iba ja sám. Krásna slnečná nedeľa spĺňala všetky predpoklady ideálneho jarného ukončenia týždňa. To by som ju však nesmel prespať. Namiesto nasávania energie zo slnečných lúčov a pohybu niekde medzi stromami sa zobúdzam opuchnutý a dezorientovaný takmer o tretej poobede. V tej dobe som mal spotený dohrávať basket v „emesjé“ a pri ceste za sprchou s radosťou otŕčať „fejs“ za našou šťastnou hviezdou, ktorá by mi rozkošnícky fackovala líca svojim UV bičom.

Namiesto toho som nevrlý a sám v bratislavskom byte, netuším ako a prečo som mal zamknuté dvere na izbe. Som naštvaný, ale naozaj len sám na seba, že som takto premrhal krásny deň. Pretože viem, že už o šiestej musím ísť zase pracovať a kým sa dám ako tak dokopy už mi nezvýši čas na outdoorové prechádzky. Aby som uľavil svojmu svedomiu aspoň si konečne poupratujem izbu, čo už tradične odkladám až do extrémov, kedy sa chuchvalce prachu a storočného bordelu dajú odhadzovať lopatou.

Moji drahí flatmates prichádzajú odtiaľ, kde mne bolo dnes zamietnuté vlastným telom či hlavou vstúpiť. Chachacha, chichichi. Smejú sa a ja im ticho závidím, že sa boli vonku trochu vyjašiť. Pozerajú na mňa s rešpektom, pretože sa vôbec nesnažím zakrývať svoje rozladenie. Asi netušia z čoho to plynie, ale to je jedno... aj tak odchádzam a vrátim sa zasa späť očistený od blbých myšlienok a pocitov.

A tak som tu, akcia na zajtra (teda dnes) pripravená. Cítim sa fajn. Ráno musím vstať aj keby pršali malí Róbertkovia a teším sa na to. Pretože začína nový deň a nakoniec aj tento už nebohý – nech je k nemu moja osobná história zhovievavá – bol celkom príjemný. Všetka zloba ide pekne von cez prsty a zostáva len to pekné. A teraz už sa pokúsim zaspať, aby som bol za dve hoďky svieži ako rybička. Btw, viem, že sa na mňa zase všetci vybodnete, ale mohol by mi niekto prezradiť, prečo sa používa zrovna toto prirovnanie? Mne teda ryby pripadajú všelijaké, iba nie svieže. Napríklad taký kapor – ten len čumí a stále len tú hubu otvára, ale že by sa išiel od nadmerného množstva energie rozhodiť, tak to teda neviem...

No dóbre, však už idem spať. Možno...