utorok 4. decembra 2007

Aúú aúú, to to bolí!

Toto je taký zúfalý pokus o aplikáciu toho, čo funguje na zvládnutie duševnej bolesti, na utrpenie fyzické. Ak by len trochu zabralo písanie na zmiernenie tej brutálnej bolesti zubu (viem, že používam trochu prisilný slovník hneď zo začiatku; neviem kam to budem gradovať, ale to je teraz úplne jedno). Najväčšia haluz na tom všetkom je, že vo štvrtok som bol u zubárky a v piatok ma začal bolieť celkom iný zub než mi ošetrovala. Začalo to tak nenápadne až sa to vystupňovalo k dnešnému stavu. Vôbec mi nezaberajú všetky tie Brufeny a Ataralginy, ktoré v zúfalej snahe utíšiť aspoň trochu bolesť do seba hádžem. A to podotýkam, že za posledné tri roky som si dal nejakú tabletku možno dva razy a to už muselo byť naozaj niečo. Ani sa nechcem zamýšľať, aký bordel to vo mne teraz môže robiť popri tom, že prvotný účel to akosi neplní. Už len ten klamlivý pocit, že niečo proti tej zžierajúcej bolesti robím ma núti ládovať do seba pre niekoho čarovné ružové aj biele pills.
Sestrička ma celkom promptne objednala na budúci týždeň, ale ak to pôjde takto ďalej, dovtedy buď padnem za obeť predávkovaniu, šialenstvu alebo jedinému pohotovostnému zubárovi v Blave, čomu sa ani neviem prečo snažím vyhnúť. Celé by to bolo vcelku zvládnuteľné, keby sa všetko nestupňovalo predovšetkým v noci, keď sa snažím dosiahnuť vyslobodzujúce zabudnutie spánku. Moja myseľ nemá na práci nič lepšie, než sa celou svojou energiou venovať najsilnejšiemu podnetu. Preto aj toto o tomto čase píšem (5 a.m.) a verte neverte, cítim sa lepšie. Dúfam, že ma to unaví natoľko, že zaspím trebárs aj nad compom. A zverejním to! Už len preto, aby som svoju bolesť mohol takto potichúčky vykričať podobne, ako si ventilujem dušu. Asi trošku aj potrebujem poľutovať, ale to sa navonok budem tváriť, že nič. Som drsný chlap.
Nie, som len éterická bytosť necítiaca fyzickú bolesť. Som len dočasný obyvateľ tohto krehkého fyzického tela, tak náchylného na bolesť. Rozplývam sa v nekonečnom vesmíre a zub posielam niekde mimo milky way, aj tak už nie je mliečny, hovado jedno. A keď sa vrátim vybavím si to s ním... Jáj, keby tak stačilo použiť detskú fintu s priviazaním inkriminovaného zubu o dvere. Namiesto toho musím lietať po celom univerze a hľadať aspoň dočasnú útechu. Howk...

3 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

Chudatko moje ...

Anonymný povedal(a)...

Dufam ze Ta to coskoro prejde::))
Ada

dawax povedal(a)...

Vidim, ze sa budem musiet viac vyplakavat, potom aj nejaky ten koment pribudne...kazdopadne dikes:)