Zmysel života

Kokšo, tak toto neni haluz, to je karma:-)))

tento textík som objavil v compe vzápätí po publikovaní ...and what about my ego... bol napísaný minimálne pred 2 rokmi; dávam ho len tak na porovnanie vývoja môjho myslenia....alebo som sa niekde zasekol?

Je taký nedokončený, ale nič sa predsa nekončí, že áno;-)

here you are...

Neexistuje jedna, jediná a jednotná definícia zmyslu života. Alebo predsa len? Viera? Táto jednoslovná poučka zrejme platí. Tento pojem je však priveľmi sprofanovaný, pretože sa v mysliach ľudí až príliš spája s náboženstvom. Za posledných dvesto rokov nastal predovšetkým v západnej civilizácii prudký odklon od duchovnej stránky života k takmer absolútnemu materializmu. Duchovný aspekt zastupovala cirkev so svojimi skostnatelými dogmami, ktoré modernému človeku jednoducho nič nehovoria.

Podobne aj v mojom živote bola viera spájaná s inštitúciou církvi neschopnej za celé stáročia kriticky nahliadnuť na svoje učenia. Bol som síce vedený k viere v Boha, ale vcelku neúspešne. Až po bezmála troch desaťročiach života som si uvedomil, že viera v niečo tak abstraktné ako je Boh nemôže byť vymedzená striktnými pravidlami cirkvi. Ako si môže niekto osobovať právo robiť prostredníka medzi mnou a Bohom? Viera je vec natoľko intímna, že nikto nemá právo určovať jej smer. Môže len naznačiť cestu, pomôcť prekonávať prekážky, ale v žiadnom prípade určovať pravidlá a spôsob prejavovania viery.

Môj zmysel života je v hľadaní tejto cesty. Predtým som veril presne v zmysle doby, že len dobré materiálne zabezpečenie ma môže urobiť šťastným. Postupom času som začal zisťovať, že sa mi síce pohodlnejšie žije, ale v konečnom dôsledku šťastný nie som. Náhoda, prozreteľnosť či osud (možno Boh) ma následne priviedli na cestu duchovnú. Časom som takmer úplne zanevrel na materielizmus, alebo som ho do maximálnej možnej miery odsudzoval. To je však len oscilácia medzi dvomi extrémami. Ako pravdivá sa ukazuje tá stará a tak nadčasová múdrosť o zlatej strednej ceste. Nie je to len o kompromisoch, je to viac o rovnováhe. Vždy keď človek zanedbá jednu sféru života začne ho to nakláňať do jednej strany a ani si neuvedomí, ako zišiel zo svojej cesty.

V jednoduchosti sa dá povedať, že matéria je nepostrádateľná pre telo a spiritualita pre dušu. Problém modernej doby je v tom, že dušu a duchovno sme vytesnili na úplný okraj nášho bytia už len preto, že ju nemožno zmerať a odvážiť. O to ťažšie je pre súčasného človeka tento aspekt života znovu objaviť a následne dostať ho do rovnováhy. Mohol by som napísať, že práve v tomto spočíva zmysel môjho života. Lenže to by nebolo celkom správne. Čo ak by som zajtra tú rovnováhu našiel? Stratil by môj život zmysel? V istej dobe som dokonca mal pocit, že sa mi práve toto podarilo. Lenže život je dynamický a nedá sa jednoducho zakonzervovať na určitom ideálnom mieste. Preto treba neustále napredovať a v každej chvíli byť pripravený čeliť novým výzvam.

V súčasnosti zo seba striasam pocity skepsy a nechuti a to len preto, že som sa uspokojil s dosiahnutým stavom a akosi som zastal na mieste. A keď už raz človek zastane je omnoho ťažšie sa znovu rozbehnúť a nabrať správnu rýchlosť a smer. Som však vďačný za to, kam som sa dostal. Len keď dokáže človek akceptovať a vyrovnať sa so zlými vecami vo svojom živote je schopný skutočne si ceniť to krásne. A toho krásneho je tak veľa, stačí otvoriť oči a myseľ.