something completely different

Mám za sebou niekoľko veľmi zaujímavých dní. Okrem úchvatných zážitkov s baktériami, ktoré sa mi dôkladne pozreli na zúbok (písal som o tom v predchádzajúcom článku) a postupného nástupu chrípky s charakteristickou malátnosťou som stihol absolvovať aj nejakú tú kultúru. S mistrom G (nemá naozaj nič spoločné s mýtickým bodom v ženskom tele, aspoň si to myslím) sme začali minitour pivkom v obľúbenom Verne a čakaním na signál od miss N, že ju môžme vyzdvihnúť z firemného večierku v blízkom hoteli. Akcia prebehla úspešne a vyrazili sme do Subclubu. Aby som pravdu povedal čakal som tam niečo ako metalovú "diskotéku", sám netuším prečo. Ale povedal som si, že neplánované akcie bývajú tie najlepšie, tak som sa nechal zlákať.
Po skúsenostiach z posledného roku pri mojich návštevách v tomto klube som veľké očakávania ani mať nemohol. Je fakt, že som absolvoval takmer výhradne len d´n´b akcie. Problém nebol ani tak v samotných akciách, ako skôr v prítomnom auditóriu. Bol som zvyknutý, že keď som sem v minulosti prišiel na čokoľvek, vždy som tu stretol aspoň zopár známych. Lenže v určitom presne nedefinovanom čase, ktorý som očividne akosi prešvihol, nastala masívna výmena generácií a ja som sa dostal do pozície, ktorej som sa úspešne dlhé roky vyhýbal. Nepociťujem potrebu za každú cenu snažiť sa zaradiť do prostredia. Asi by bolo celkom zábavné, keby som ako obstarožný panák chodil po klube a z náhodne pochytených výrazov prítomných tínedžerov v rýchlosti pretvoril svoj výrazový potenciál aby som bol in. Ja som však pravzor outsidera, tak som zostal len pri postávaní pred barom a občasnom predvádzaní tanečných kreácií, podľa prítomnej omladiny asi zaradených niekde k pravekým kmeňovým rituálom alebo hmyziemu tancu lásky. Našťastie som až taký lúzer, že mi to bolo a je totál egál.
Spravím teraz ľahkú časovú sľučku v texte a posuniem sa naspäť k poslednej sobote. Záhadná trojica vstupuje do betónového bunkra za zvukov hudobných detonácií... Ok, nechám si tieto kvetnaté žvásty pre seba. Jednoducho vlezli sme a ja som zostal príjemne prekvapený. Hneď na úvod som stretol jednu stráášne dávnu milú známu Zuzku, hneď na to za barom Grétku - exkolegyňu z legendárneho UW-café. Čo vám budem hovoriť, okamžite som sa cítil perfektne. Postretával som aj známych samčích jedincov, ale koho už preboha zaujímajú chlapi? Heya, bez urážky, kamaráti moji:)
And what about music? V podstate taká príjemná všehochuť. Niečo na spôsob FM_party. Hrali tam DJs Huňo and Cubby (ak ešte niekto ďalší, tak sorry...) a volalo sa to (dúfam, že to nepopletiem) ...and now for something completely different. To, že ma časom začala otravovať takmer čisto indierocková a britpopová produkcia tej babeny, čo si hovorila DJ Cubby mi vôbec nevadilo, ale predsa len mám diametrálne iné predstavy o čistote zvuku. Alebo aby som bol presnejší, ak mi chcela cica utrhnúť hlavu prevalenou zvukovou vlnou, či skôr tsunami, tak sa jej to našťastie o chlp nepodarilo. No nič v zlom, som asi trochu vrták, v globále to bolo celé fajn. A keďže ma moji flatmates jemne vyzvali vo vkusnú hodinu na odchod a mne sa potom nechcelo trepať domov samému, zdvyhol som kotvu a vyplával smerom k Dunaju a domov bumbať. Veď viete ako to je. Malé deti a starí ľudia chodia spať zavčasu, teda aspoň tá stredná generácia si to tak predstavuje, ale ani za svet neviem, do ktorej kategórie vlastne patrím.
Nevadí ten skorý odchod, na nedeľu je pripravené pokračovanie kultúrno-spoločenského vyžitia, tentokrát umenie filmové na MFF Bratislava...