Film: Ópium – Denník bláznivej ženy

Ópium – Denník bláznivej ženy (Maďarsko )
Opium – Diary of a Madwoman / Ópium – Egy elmebeteg nö naplója
Réžia: János Szász; Scenár: János Szász, András Szekér
2007
Druhý a zrejme aj bohužiaľ posledný film, ktorý som si pozrel na MFF Bratislava je maďarský a odohráva sa na začiatku 20. storočia v ústave pre choromyseľné ženy na bližšie nešpecifikovanom mieste. Dostávame sa sem spolu s doktorom Brennerom, ktorý tu má nastúpiť do práce. Milý doktorko je okrem iného aj spisovateľ, podľa prečítaných úryvkov asi dosť pokleslej literatúry, ktorý však už nejaký čas nič nenapísal a pociťuje z toho slušnú frustráciu "liečenú" pravidelným užívaním ópia.
Brenner by mal byť podľa indícií zástancom vtedy úplne nových metód, ako je psychoanylýza. Naproti tomu v ústave fičia skôr metódy rokmi osvedčené typu lobotómia, ľadové kúpele a podobne, čoho svedkom je pri svojom príchode aj milý doktorko.
V tejto príjemnej ustanovizni je zavretá aj mladá žena Gizela trpiaca silnými záchvatmi, ktoré jej spôsobuje "diabol, ktorý do nej raz na ulici vstúpil prostredníctvom jemného vánku". Avšak najsilnejším prejavom jej psychózy je nekontrolovateľná grafománia. Gizela pri každej príležitosti píše. Snáď niečo ako denník, to sa ale v podstate nikdy presne nedozvieme. A keď jej odoberú papier, píše na steny svojej cely.
Doktor a mladá pomätená žena si postupne k sebe nachádzajú cestu počas liečebných procedúr. Brenner je jediný, komu dala prečítať svoje denníky a frustrovaný spisovateľ je fascinovaný nielen kvantitou, ale aj kvalitou napísaného. V kontexte vlastnej neschopnosti ho táto žena začína až nezdravo priťahovať. Fatálna kombinácia drogovej závislosti, profesionálnej frustrácie a citovej vyprahnutosti ho privedie až k zvedeniu svojej pacientky, ktorá sa mu sama odovzdala. On akoby tým získal novú energiu a inšpiráciu k písaniu a ona spriaznenú dušu, ktorá jej môže natrvalo pomôcť zbaviť sa utrpenia.
Tento status však pochopiteľne nie je dlhodobo udržateľný a vpodstate hneď nasledujúci deň prichádza odhalenie a jednodňové ultimátum na odchod pre doktora. Ten ho využije na splnenie najväčšieho Gizelinho želania - aby jej vybral mozog. A tak sa s príbehom lúčime štýlovou lobotómiou...
Celé to pôsobí nesmierne kruto, ale pre hlavných hrdinov to bol v podstate happyend; nie síce ako z amerického filmu, ale to je len dobre. Je to film o posadnutosti vlastnými démonmi a o tom, ako sa s nimi dokáže človek vyrovnať alebo naopak podľahnúť im. Možno aj o večnej túžbe človeka získať to, čo mu je nedosiahnuteľné a hľadaní spôsobov, ako s nepriazňou vybabrať... až napokon osud vybabre s nami.