nedeľa 30. decembra 2007

Aspoň niečo

Pekných pár dní som nenapísal ani čiarku, ale to by samo osebe nebola tragédia. Bol to len sekundárny (ne)prejav môjho fyzického stavu, ktorý mimochodom ešte stále trvá v slušnej sile. Po dvoch vianočných sviatkoch strávených v spoločnosti dávnych priateľov som akosi ochorel. Spočiatku to vyzeralo len na intenzivnu post-vzpomienkovu horúčku, inak povedané na poriadnu opicu. Ale aj tie ukrutne preťažené pľúca vehementne signalizovali stav núdze pískaním na priedušnicu. Pri vzpomínaní na minulosť a snáď aj nejakých teraz už opatrnejších plánoch do budúcnosti som to asi nevykryl s obranyschopnosťou organizmu.

Cítim sa totálne gumový a podľa toho sa aj teraz prichytávam skrútený na stoličke. Ládujem do seba vitamíny a tekutiny vo forme kopy ovocia a zatiaľ jediný efekt je skôr prečisťovací.

Pamätám si jednu kamarátku, ktorá v minulosti v rámci očistného programu pre svoje telo zadeľovala tzv. ovocné diéty. Princíp je veľmi jednoduchý. Keď celý deň alebo aj viac tlačíš do seba len ovocko, tak tráviaci trakt pracuje podstatne rýchlejšie (bohužiaľ aj kvalita výsledného produktu je tomu zodpovedajúca). Každopádne po čase má človek pocit, že zo seba dostal aj nemožné.

Snáď by som aj ja mal skúsiť takúto extrémnejšiu formu, ale keď si predstavím, že okrem nosa by ma štípalo aj niečo iné... bŕŕŕ, tak radšej užívam aj protiliek vo forme čokolády.

Moje už nejaký čas sa vlečúce zdravotné patálie rôzneho druhu teraz ku koncu roka získali na intenzite, ale má to minimálne jedno pozitívum. Nemusel som si dávať žiadne stupídne novoročné predsavzatie s odkladom na neurčito ohľadom fajčenia. Musel som prestať viac menej z donútenia, ale cítim v sebe to odhodlanie, ktoré mi vždy predtým chýbalo. Tak a teraz by som si mal asi aj tú fotku vymeniť alebo si aspoň odrezať ruku:)

Určite som sa chcel viac venovať napr. tomu stretnutiu s priateľmi, ale zase som našiel silu len na posťažovanie sa. Takže dúfam, že je každému jasné, čo má robiť. Očakávam prejavy ľútosti nad mojou úbohou existenciou, ale tak aby to zasa nenarušilo moje krehké sebavedomie. Vážte slová viac ako ja, bo ja som citlivý.

Ak by som už do konca roka nestihol, resp. nebol schopný nič napísať, tak prajem všetkým parádny nový rok a všetky také tie veci, čo sa zvyknú hovoriť po silvestrovskej polnoci. Nie len pod priamym vplyvom choroby prajem predovšetkým zdravie tak po fyzickej ako aj duševnej stránke. A niektorým celkom konkrétnym ľuďom sľubujem, že len čo sa dám ako tak dokopy, napíšem niečo aj pre nich. Teraz si užívam svoje utrpenie;-)

Ja už mám podľa všetkého program na Silva jasný, takže keby sa náhodou niekto nudil pri počítači, ja budem pravdepodobne k dispozícii online... akože keby ste niekto potrebovali súrne poradiť... akože nechcem sa vnucovať... akože Celebrate da Silva:)

Žiadne komentáre: