Koniec predchádzajúcej časti:
Katku toto strohé vysvetlenie ani náhodou neuspokojilo a mne nezostáva nič iné, len im čo najstručnejšie vykresliť udalosti, ktoré sa odohrali večer. Nakoniec sa však do rozprávania tak ponorím, že o stručnosti sa dá hovoriť naozaj iba ťažko. Medzitým na seba niečo hodím a presunieme sa do kuchyne. Práve keď farbisto vykresľujem záverečnú scénu pred mojim odchodom a napodobňujem pri tom podnapitú rosničku, otvoria sa vchodové dvere. Už som veril, že to stihnem dopovedať do ich príchodu, zaľahnem do postele a budem hrať mŕtveho chrobáka. Pozriem na hodiny; budú dve ráno a ja musím vstávať o šiestej. Nič výnimočné, až na to, že nie každý deň sa zvyknem takto ožrať a hneď zrána musím šoférovať.
S rachotom sa do kuchyne dovalí najprv vysmiaty Kari a v závese za ním aj Aďa. „Hihihihi, ty si na nás ča...“ zasekla sa najebaná víla, keď zbadala s udiveným úsmevom hľadiacu Katku. Tomyho podľa všetkého ani neregistrovala. Cítim tu kolíziu estrogénov a podvedome sa pousmejem nad neónkynou neschopnosťou nedať na sebe nič znať. Kari ju očividne nepripravil na možnosť, že tu bude ešte niekto ďalší a ešte k tomu sebavedomá a pekná samica. Našťastie nebola šanca na elektrizujúce ticho, v ktorom by sa mohli prejaviť nejaké obranné pudy blonďatej fény. Sedím na stoličke a predstavujem si, ako opitá pipka podráždene vrčí na svoju domnelú sokyňu. S neskrývaným pobavením pozorujem, ako si Katku premeriava a hneď sa aj nekoordinovane upravuje. Až po zoznámení a zistení, že tvoria s Tomášom zamilovaný pár sa dostane trochu do pohody.
Ešte zábavnejší je však Kari, ktorý sa snaží vyvolať dojem, že aj oni dvaja tak akosi patria k sebe. Jeho ruky šmátralky sa snažia využiť každú možnosť na aspoň letmé intímne dotyky. Ako dva obrovské hady chystajúce sa definitívne paralyzovať vyhliadnutú korisť šmejdia okolo nej, ale tá mrška je navzdory alkoholu dosť vrtká na to, aby sa zo zovretia predátora vždy nejak vyšmikla. Chudák Oskar je z toho zúfalý. Ak si môžem dovoliť niečo z toho vydedukovať predpokladám, že keď boli doteraz spolu sami, až také drahoty nerobila a on je z toho nanajvýš zmätený.
Demonštratívne zívam, aby som si pripravil pôdu na skorý eskort do pelechu. Celkom som sa prebral, ale nemám chuť účastniť sa tohto bizarného zvádzania a vôbec čokoľvek riešiť.
„Fajn deti, pekne sa tu bavte, ja idem spať,“ poviem rezolútne a idem do izby nedbajúc na akékoľvek pokusy zastaviť ma.
„A kde budem spať ja?“ pýta sa Aďa.
Ani sa len neobzriem a iba tak cez plece ju odkážem na Kariho. Proste už toho mám vážne dosť a nemienim pripustiť najmenšiu debatu na túto tému. Napadne ma síce, že z praktického hľadiska by bolo ideálne spojiť naše postele, ale ani jednému z nás by to asi nevyhovovalo, hoci každému z iného dôvodu. Nehovoriac o tom, že radšej by som spal postojačky opretý v kúte, ako sa o druhej v noci mordovať so sťahovaním. Áno áno, som egoistická sviňa, ale povedal by som, že ani Kari sa so mnou nehodlá podeliť.
Pri zaspávaní mám oveľa radšej nejakú zvukovú kulisu ako úplné ticho, takže hluk z kuchyne mi ani v najmenšom nevadí. Ešte si stihnem uvedomiť, že sa odtiaľ ozýva stále viac smiechu. Ľady sa roztopili, zdá sa. To je fajn a ešte fajnovejšie je, že som do desiatich minút tuhý.
Po neurčitom čase ma čosi z časti preberie. Tí dvaja sa presunuli do izby a pološeptom sa o niečom dohadujú, ale vonkoncom im nevenujem pozornosť. Tie ruchy vnímam len dakde v podvedomí. Jediný následok, ktorý to má je, že vnímam svoj sen.
Stojím na nejakom brale a vietor mi neustále vháňa do tváre akési pavučiny. Otočím sa vetru chrbtom. Predo mnou je bizarná budova, ktorá nemá ani jedno okno rovnaké a zdá sa, ako keby neustále menila tvar. Kráčam k nej, ale zeme sa vôbec nedotýkam. Pozriem pod seba a zistenie, že vlastne kráčam po oblaku alebo nejakom hmlistom opare ma ani v najmenšom nevyvedie z miery. V tých oknách sa mihajú neurčité tváre a postavy, ale pôsobia skôr ako projekcia, ktorú niekto premieta zvonku. Nevidím nič, čo by mohlo byť vchodom. Chcem sa dotknúť steny, ale tá sa pred mojou rukou roztvorí ako opona. Vojdem dnu. Je tam prapodivná party, všade plno ľudí, ale všetci majú akési rozostrené tváre. Prechádzam miestnosťou a tie hmlisté postavy sa dráždivo krútia okolo. Nejaká žena tancuje na stole. Priblížim sa a keď sa ku mne obráti, spoznám Ester. Jazykom si vyzývavo oblizuje pery ako obstarožná pornohviezda a rukami si prechádza po stehnách k rozkroku, plynule pokračuje až k prsiam. Koketne si prehodí cez rameno boa. Až vtedy si všimnem, že je to vlastne obrovský penis. Pri jej nohách sa chlípne uchechtáva nejaký starý páprda, vzťahuje k nej ruky ako k bohyni. Zrazu sa otočí ku mne, vyškerí na mňa svoje osamotené dva zuby a hlavou mi naznačí, aby som sa pridal. Ja však odchádzam preč. Vyjdem z miestnosti a predo mnou sa objaví pobrežie oceánu. Počujem zvláštne zvuky. Také hlboké chrochtanie striedané s čudným kvikotom. Snažím sa lokalizovať zdroj tých zvukov. Zrazu ma obehnú dve ženy, skôr nahé ako oblečené. S bláznivým smiechom ma ťahajú bližšie k moru. Až teraz si všimnem, že tam vo vlnách leží zdroj tých zvukov. Je to obrovský tuleň. Tie dve pojašené krásky ma ťahajú až k nemu. Ja sa zdráham, ale nakoniec ma dotiahnu až tesne k tomu živému balvanu. Vôbec ma neprekvapí, že to zviera chrochtajúce spokojnosťou, s blaženým úsmevom je vlastne Kari, ktorý sa necháva obhadzovať bahnom a riasami od tých dvoch divožienok. Jedna z nich ma začne hladkať a ja cítim silné vzrušenie. Ťahá ma hlbšie do vody. Znenazdajky zmizne pod vodou a ja sa nechávam nadnášať vlnami. Niečo mäkké sa mi začne rytmicky pohybovať po stoporenom úde. Som tak vzrušený, že sa už nedokážem ovládať, hlavu ponorím pod vodu a trochu si loknem. Zmocnia sa ma chaotické reakcie, trhnem sebou aby som sa nadýchol...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára