sobota 6. marca 2010

Kari alebo Ako baliť ženy (5. časť)

Koniec predchádzajúcej časti:
Ester si objednala nejaký kurevsky drahý long drink vo vysokom pohári s parazólikom, vyzerajúci ako postmoderný falický symbol a tak ho aj uchopila. Svojou voľbou akoby chcela naznačiť, aký je medzi nami priepastný rozdiel. Po úvodných pokusoch navodiť aspoň trochu normálnu komunikáciu sa tie dve odobrali na toalety. Už som začal mať podozrenie, že Aďa má mechúr veľký ako krava, keďže doteraz sa z miesta ani nepohla, zatiaľ čo my sme už zopárkrát boli nútení odbehnúť. Našťastie je tu táto záhadná synchronizácia ženských močových ciest, ktorá je jednou z najväčších vesmírnych záhad spolu s existenciou Boha, popularitou Desmodu a schopnosťou Kariho baliť baby. Hlavne to posledné sa ukazuje stále viac ako mýtus, ale možno budem ešte prekvapený.

Využívame príležitosť a v rýchlosti preberáme možnosti. „Tá Ester je dobrá štetula, čo?“ pokladá mi Kari sugestívnu otázku a keby som nevedel, že tento termín má v jeho podaní skôr lichotivý charakter, bez okolkov prikývnem. Teraz však len nechápavo čumím na neho a uvažujem, ako môže byť niekto až natoľko nekritický.
„To myslíš vážne?“ overujem si správnosť pochopenia slovného zvratu. „Veď je to úplná čúza umelá a ofučaná ako tvoj brušný sval,“ neodpustím si ironickú poznámku na kamarátove barokové proporcie.
„Tak sa ti teda neľúbi,“ skonštatoval a ani sa nesnažil skrývať sklamanie.
„To je snáď jedno, nie sme tu kvôli mne, tak čo riešiš?“ nerozumiem jeho smutnému výrazu.
„Ále nič...“ nepresvedčil ma, ale pokračoval k zásadnejšej téme. „Ja to mám aj tak spočítané. Keď si Aďa prečíta tú esemesku, tak mi dá rozkopať gule.“
„No kamarát, toto sa dá vyriešiť dvomi spôsobmi. Buď jej ujebeš telefón alebo sa pokúsiš obrátiť to vo svoj prospech. Daj si poradiť od majstra. Ja už som zo seba vo svojej kariére neúspešného baliča spravil toľko krát totálneho kreténa, že som sa jednoducho musel naučiť z toho vybrusliť.“ Kari na mňa valí oči plné nádeje, ale za oponou cítiť pochybnosti, či si z neho znova nejdem robiť prdel. „V prvom rade ju na to musíš pripraviť. Akože si sa na prvý pohľad do nej zbláznil a keď stále nechodila a nedalo sa jej dovolať, tak si podľahol zúfalstvu. Samozrejme musíš byť presvedčivý, ale to ti pri tlačení kalerábov nikdy nerobilo problém.“ Teraz sa tvári, že úpenlivo premýšľa a ja som na seba hrdý, že radím lokálnemu Cassanovovi v otázkach zvádzania.
„Ujebať telefón vravíš,“ zamrmlal Kari a mňa takmer vystrelo.
„Áno, presne toto som sa ti snažil poradiť,“ poviem na to sarkasticky. „Ty trúba, ja sa ti snažím pomôcť dostať sa do jej srdca,“ poeticky zakrývam fakt, že primárnym cieľom má byť celkom iný jej orgán, „nie do kabelky.“ Ten tĺk sa však už nenápadne, ak sa to v jeho prípade vôbec dá takto charakterizovať, prisunul k jej, ako inak, zelenej taštičke a len tak prstom sa ju snaží pootvoriť, hlavu pritom odkláňa akoby čakal, že tam má okrem iných serepetičiek aj prudko jedovatú kobru.
„Ty sa mi hrabeš v kabelke?“ prekvapil nás oboch Adin hlas a Kari sa od ľaku skoro prevrátil aj s kreslom.
„To, ehm, ja... né... to, héé,“ habkal nešťastník a sedel teraz v prapodivnej polohe, prst ešte stále namierený k miestu činu, takže pôsobil, ako keby sa od svojho ukazováku chcel dištancovať. Podľa farby jeho tváre usudzujem, že mu srdce v panike napumpovalo všetku krv do hlavy a on nie je schopný pohybu.
„Sa mi zdalo, že ti zvoní telefón,“ vymyslel si tú najstupídnejšiu výhovorku Kari, ale čo si budeme hovoriť, nič lepšie sa asi ani vymyslieť nedalo.
„Ale veď ho mám vybitý,“ poznamenala podozrievavo Aďa.
Konečne som sa spamätal a hodil kamarátovi záchranné koleso. „Vážne tu niečo pípalo a práve preto sa nám to nezdalo.“
Zdá sa, že aspoň nateraz to zabralo a obe si pomaly sadajú, rosnička popritom vyberá vypnutý mobil a nechápavo naň pozerá. Ester s pozdvihnutým obočím utrúsi málovravné „hm“. Neviem, čo iné od nej čakať, ale to citoslovce znie podozrivo zmierlivo. Začínam šípiť, že ich spoločná exkurzia do krajiny splachovačov nemala iba močopudný charakter.
Zrazu mi tá primadona s výstrihom po kolená a minisukňou, ktorá má byť zrejme variáciou na Evin figový list, pretože oveľa viac nezakrýva, začne klásť všetečné otázky, ktoré ju pred piatimi minútami absolútne neinteresovali. Odpovedám jej stroho, ale ona aj tak s úsmevom prikyvuje a afektovane prejavuje čosi ako obdiv. Tvári sa, ako keby som jej práve zrozumiteľnou rečou vysvetlil teóriu relativity, čo bola mimochodom jej celoživotná túžba. Keby sa takto správala od začiatku, zožeriem jej to aj s navijakom, ale teraz mi už vyslovene lezie na nervy. Profesionálna oblbovačka. Každopádne ma dosť vykoľajila. Neviem, či ma považuje za až takého tupca alebo je tak tupá ona, čo sa mimochodom vzájomne nevylučuje. Som alergický na takéto falošnosti a táto Ester je falošná ako Pameline kozy, ale tá sa tým aspoň netají. Tak ty sa chceš hrať; dobre, poďme na to!

Žiadne komentáre: