Koniec predchádzajúcej časti:
„Nie, nechoď. Môžem jej zavolať z tvojho telefónu, ak to nevadí,“ múdro vraví žabka. „A aj tak by som radšej nebola s ním sama,“ dodala neosobne a na moje spýtavo pozdvihnuté obočie doložila, „Oskar vyzerá tak, no, ako prefikávač,“ použila dosť výstižnú charakteristiku a na dôvažok priložila, „a je taký veľký...“ s čim sa nedalo nesúhlasiť, iba som nechápal, prečo si s ním teda dohodla rande. No ale kto sa vyzná v tých ženách. Každopádne som začal mať vážne pochybnosti o úspešnosti tejto misie z pohľadu Kariho.
„Nazdár Oskárku,“ zdravím, keď zdvihne telefón, „kde si tak dlho? Aďa prišla akurát keď si odišiel pre cigy,“ nenápadne naznačujem použitú lož, ale na druhej strane linky nepanuje veľké nadšenie.
„Ty vyjebanec. Jak si vedel...“ prerušil vetu, keď mu došlo, že na odhalenie totožnosti neboli potrebné extrémne dedukčné schopnosti. „Ja tam nemôžem prísť. Vieš čo som jej... kurva drát!“ Jeho zúfalstvo takmer vyskočilo cez slúchadlo.
„Dobre, tak sa stretneme rovno v Karambe,“ nedávam mu šancu sa z toho vyzuť. „Neboj sa, nejako to vyriešime,“ dodávam tak, aby to Aďa nepočula a aby ma nenechal s touto zelenou pipkou samého. Schválne som vybral podnik, do ktorého moja societa veľmi nechodí, pretože sa popravde dosť hanbím s týmto svietiacim zjavením ukazovať. Nie, že by som chcel hodnotiť podľa oblečenia, ale predsa len veľa napovie a toto priam kričí pozerajte na mňa, aký mám (ne)vkus! A pre moje rádoby umelecké srdiečko to znamená dobrých sedemdesiat bodov zo sto dole.
Konečne teda sedíme v neutrálnej Karambe a ako mladí muži na úrovni si objednávame soft, nech nie sme odhalení hneď skraja. Zato cikula sa s tým vôbec neserie a objednáva si tequilu s direktívnou výzvou smerom k nám, aby sme neboli mäkkýši a okamžite si niečo poriadne doobjednali. Veď treba zapiť zoznámenie a vôbec. Odkladáme teda masky soliďákov a ideme v jej stopách.
Konečne sa zavolaním na môj mobil ozvala aj Ester, Adina kamarátka s krásnym židovským menom a škaredým pohľadom, ako sa ukázalo vzápätí. Ak som doposiaľ považoval Aďu za klasickú pipinu, stačilo zopár momentov po príchode onej kamarátky a nedalo sa inak, moje interné hodnotenia doznali značných zmien. Megapipa už vo dverách baru zhodnotila našu spoločnosť a svoju domnelú nadradenosť dávala nepokryte najavo. Zrejme čakala maskulínnych buldozérov bez krku, vlasov a potenciálnych finančných problémov pri platení dnešného a budúcich účtov. Normálne by ma to prinútilo stiahnuť chvost a cítiť sa mizerne. To by som sa však nesmel vznášať v tomto alkoholovo-cynickom opare.
Vzájomné zoznámenie prebehlo asi tak, že veľkokňažná Ester nám ledva venovala krivý pohľad. Svoju soláriovo-hnedú rúčku nehodlala poznačiť pachom plebsu a premachlenú tvár pravdepodobne považovala za umelecké dielo hodné najvyššej ochrany. Na druhej strane, bola omietnutá tak, že v tom množstve mejkapu sa jednoducho musela nájsť zložka, ktorá by u mňa vyvolala alergickú reakciu.
Ester si objednala nejaký kurevsky drahý long drink vo vysokom pohári s parazólikom, vyzerajúci ako postmoderný falický symbol a tak ho aj uchopila. Svojou voľbou akoby chcela naznačiť, aký je medzi nami priepastný rozdiel. Po úvodných pokusoch navodiť aspoň trochu normálnu komunikáciu sa tie dve odobrali na toalety. Už som začal mať podozrenie, že Aďa má mechúr veľký ako krava, keďže doteraz sa z miesta ani nepohla, zatiaľ čo my sme už zopárkrát boli nútení odbehnúť. Našťastie je tu táto záhadná synchronizácia ženských močových ciest, ktorá je jednou z najväčších vesmírnych záhad spolu s existenciou Boha, popularitou Desmodu a schopnosťou Kariho baliť baby. Hlavne to posledné sa ukazuje stále viac ako mýtus, ale možno budem ešte prekvapený.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára