Koniec predchádzajúcej časti:
Veľmi opatrne sa priblížim k posteli. Aďa zaspala s pootvorenými ústami. Vždy pripravená je prvá myšlienka, ktorá ma napadne. Mám nutkanie jej tam strčiť palec, aby som zistil aká bude jej podvedomá reakcia. Aj jej ním začnem šermovať tesne pred perami, sťa by som jej dráždil klitoris. Ona sa v tom momente nepokojne zahniezdi, mľaskne a vylúdi zo seba zvuk, za ktorý by sa ani Oskar nemusel hanbiť. Ruky preč chlapče. Táto deva je ťažká senzibilka, čo sa erotických myšlienok týka. Radšej sa v tichosti zvalím na krátku a nepohodlnú pohovku, prikryjem sa dekou a skúsim aspoň na tú chvíľu zaspať.
Mobil vreští jak sprostý. Zámerne mám na budíku nastavenú extrémne nepríjemnú melódiu, ktorá ma z postele takmer vykopne, len aby som ju čo najskôr vypol. Dnes mi to je však prd platné. Preberie ma až nedostatok vzduchu, pretože mi Kari stlačil nosné dierky. S radosťou mi priškripol dýchacie cesty svojimi klobásoidnými prstami. Je to totiž moja overená a úspešná metóda pri jeho chrápaní, keď už nepomáha žiadne cmukanie ani iné bezkontaktné spôsoby ochrany môjho duševného zdravia. Jasné, mám rád nejaký zvukový background, ako som už spomínal. Bohužiaľ, Oskarov frekvenčný rozsah mi trhá miechu a v mozgu vyvoláva striedavo vražedné a samovražedné sklony.
Zobudím sa riadne vyšokovaný. Tento spôsob sa až nápadne podobá na moje snové topenie a podvedomie vyvolá tomu adekvátnu reakciu. Keď sa trochu spamätám uvedomím si, že moje ruky vytvorili živý suspenzor. Ledva sa mi podarí rozlepiť karpavé oči a rozhýbať krk stuhnutý od nepohodlnej polohy. Zato Kari je vysmiaty od ucha k uchu a činorodý, až ma to v kontraste s mojou momentálnou poloinvaliditou poriadne irituje. Podozrievavo ho sledujem žiletkovitými očami. Rád by som uhádol, aký je pravý dôvod jeho veselosti. Hodím očkom na svoj pelech, toho času okupovaný blonďatou fakírkou. Spí. Chvalabohu. Ako to, že sa tomuto hovadu vyškerenému nezdá ani trochu divné, že jeho múza odfukuje na mojej posteli? Ja by som si mal pospevovať v kuchyni a nie tento paroháč! Náhle ma pochytí hrozné nutkanie spražiť ho na kašu, ale ovládnem sa. Veď ty si to ešte vyžerieš, kámo.
„Tramtará tramtadará, spravím ti niečo na raňajočky mojko?“ pýta sa ma so spevom ňufáčik a ja naberám istotu, že mu buď načisto zajebalo alebo ja som totál mimo obraz.
„Jasne srdiečko,“ rozhodnem sa chvíľu zahrať, „môžeš mi spraviť blow job, ale najprv sa vyštím, nech ti lepšie chutí.“ Chrobáčik na mňa divne pozerá a ja presne na jeho reakciu čakám. Lenže jeho pohľad vraví iba jedno: nem tudom. Až teraz mi zapne, že Kari nemá z angličtiny ani základné znalosti potrebné na prežitie, teda okrem jes, fak a gentleman. A opakovať vtip s prekladom by bolo o ničom, tak len mávnem rukou.
„Čo si taký vyrehnený,“ ďobnem doňho prstom, „dobrá bola noc? Asi hej, keď Aďa musela utiecť ku mne,“ vyzvedám tak, aby sa to dalo pochopiť ironicky aj pochlebovačne, podľa toho jak je pánečkovi libo. „A ako to, že si už hore?“ doplním ešte, kým sa rozospieva.
„Dneska si beriem voľno,“ odpovedá mi, ale nejak z toho nedokážem vyvodiť záver, či to akože má byť dôvod jeho veselosti alebo skorého vstávania. Ani jedno sa mi nezdá dostatočne presvedčivé. Idem radšej na hajzel, tentoraz skutočne.
Na prekvapenie sa cítim dosť dobre. V ústach samozrejme Sahara a spal by som ako mimino, ale ja si nemôžem dovoliť zobrať voľno iba tak, že sa ráno rozhodnem. A aj keby, chcem odtiaľto zdrhnúť pred trápnosťou ranného stretnutia s náruživou fajčiarkou. Na druhej strane by som rád Kariho aspoň pripravil na nepríjemné správy. Mám na to zhruba dvadsať minút aj s obliekaním. Nemám ani poňatia, ako na to. To, čo sa stalo túto noc mi kazí náladu a som nútený pokaziť ju aj výbornému kamarátovi. Robím si silnú kávu a neodvažujem sa pozrieť mu do očí. V rádiu hrajú nejakú koninu o zlomenom srdci a pán umelec narieka, že prečo mu to tá čubka spravila. A ja si pomyslím to isté, prečo mi to tá čubka spravila? Kedy, keď nie teraz mám nabrať odvahu? Tematický podmaz jak sviňa, Kari do toho ešte recesisticky napodobňuje toho eunucha z aparátu.
„Vy ste v noci spolu niečo mali?“ spustím.
„Skoro,“ odpovie mi hrdo, ale ako vždy neurčito. Nie som si istý, či tá hrdosť plynie z toho, že mohol, ale odolal pokušeniu alebo že napriek pochybným signálom sa dostal skoro až k tomu.
„To znamená čo? Že sa ti skoro postavil?“ neodpustím si ani v tejto situácii ironickú hlášku.
„Ha-ha-ha,“ odrazí sucho môj atak, ale to čo vypotí následne ma jednoducho nemôže nerozosmiať. „Už som ju skoro mal na lopate, ale furt robila nejaké caviky a ja som trochu zaspal. Ale je to na dobrej ceste,“ dodá jedným dychom, „aspoň si nebude myslieť, že ju chcem iba prefiknúť.“
„Asi si si mal predtým umyť nohy...“ Bože, čo to trepem? „Viem, že ty si presvedčený, že tie živé kultúry medzi prstami pôsobia afrodiziakálne, ale niektoré ženské sú vraj proti týmto lákadlám imúnne.“ Naozaj nemiestne vtipkujem s ohľadom na stav vecí. Idiotsky sa vyhýbam vyjaveniu krutej pravdy. Kari sa však len povznesene usmieva.
„Ty vole, ja som sa asi zamiloval,“ povie zrazu zasnene. Výborne, presne toto som potreboval počuť. Túto hlášku a týmto tónom som to od neho počul už nespočetne krát, ale aj tak. Tento muflón sa totiž „zamilováva“ pravidelne do každej buchty, ktorá sa na neho hoci len pousmeje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára