Koniec predchádzajúcej časti:
Moje telo sa postupne uvoľňuje, srdce ako manažér logistiky krvného obehu začína svoj tovar distribuovať rovnomernejšie do celého tela. Mozog obnovuje svoju činnosť aj na vyšších úrovniach a bazálna pudová sféra ustupuje do úzadia. Prejaví sa to najmä tým, že sa dostávam do rozpakov. Nemám poňatia, ako sa mám správať. Úplne najradšej by som rovno zaspal a vlastne by som tým len potvrdil príslušnosť k svojmu rodu, ale až také teľa nie som. Kráska sa s úsmevom človeka spokojného po dobre vykonanej práci vinie ako popínavá rastlina vyššie ku mne a nadobudnem strašidelné podozrenie, že očakáva bozk. Ja som však oveľa romantickejší a podávam jej vreckovky. Jasné, mohol som z nich aspoň pripraviť kyticu papierových ruží, ale akosi na to nebol čas.
Do riti, mám niečo povedať? Ale čo? Oh yeah, honey, fakt dobre fajčíš. Niekedy si to môžeme zopakovať. A tak radšej držím hubu a polohu, Aďa si uloží hlavu na moje rameno a ja cítim na jej vlasoch lepkavú vlhkosť. Zmôžem sa iba na nedbalé objatie a ticho akceptujem jej nohu medzi svojimi. Mám nutkavú potrebu sa poutierať a umyť, pretože napriek jej mačacej očiste cítim jemné svrbenie od zasychajúceho ejakulátu. Okrem toho nechcem, aby nás takto videl Kari a keď s tým niečo hneď nespravím určite za pár minút zaspím a potom amen tma.
„Môžem tu spať?“ spýta sa zrazu, akoby počula moje myšlienky.
„To si sa mohla kľudne spýtať aj predtým a nemusela si sa tak namakať,“ odvetím duchaplne. Snažím sa trochu odľahčiť situáciu, ale podľa všetkého si ťažkú hlavu robím iba ja. Cica len tak zapradie a ešte prítulnejšie sa ku mne pritisne. V podstate by mi to ani nevadilo, nie je to prvý krát, čo som si dal jednorazovku. Vždy to však malo svoj priebeh a jednoznačne šlo o vzájomné uspokojenie. Táto divná story však postráda obidva základné znaky a už len to ma akosi desí. Nehovoriac o kamarátovi spokojne chrapkajúcom povedľa.
„Aďa,“ ozvem sa do ticha bez toho, aby som vedel, čo chcem povedať.
„Hmm,“ prejaví neskrotnú zvedavosť.
„Asi by sme toto nemali robiť,“ vravím po chvíli s miernym, asi polhodinovým oneskorením. Mám samozrejme na mysli spánok a ráno v objatí, ale hneď si uvedomím, že to vyznelo trochu inak.
„Hmm?“
„Asi by sme nemali takto spať,“ uvádzam to na pravú mieru.
„Nemôžem spať u teba v posteli?“
Technicky vzaté môžeš, mám chuť povedať, ale namiesto toho iba vzdychnem a zbabelo zdrhnem. „Sorry, musím ísť na záchod.“
Uvoľní zovretie, ja vstanem a hľadám ten biedny kus oblečenia, ktorý by zakryl moju nahotu. Žabka s veľkou papuľkou a mrštným jazykom na mňa pozerá s úsmevom Mony Lízy, pokiaľ to v šere dokážem správne identifikovať. Znova ma dostáva do pomykova. Určite stále čaká odpoveď na svoju otázku.
„Kľudne tu spi,“ poviem nakoniec a odchádzam.
Vôbec necítim potrebu, len hľadám miesto, kde by som sa aspoň na chvíľu mohol schovať. Sedím na hajzlovej mise a vzývam lampu nech ma osvieti, čo mám urobiť. Od nebies túto službičku nečakám, keďže som nechal vyhrať toho diablika. Nerozumiem tomu, čo sa stalo. Lepšie povedané nechcem rozumieť. Podľa všetkého sa cica na mňa z nejakého dôvodu namotala a toto mal byť zrejme spôsob, akým to prejavila. Asi jej imponujú cynickí a sarkastickí smradi. Čo si budem klamať, pekne mi to pohladkalo ego, ale to je asi tak všetko. Osobnostne ma absolútne nepriťahuje a fyzicky tiež nie je môj typ. Na občasné popustenie ventilu by to mohlo byť fajn, ale je tu to ale, ktoré v sladkej nevedomosti odchrupkáva v spoločnej izbe. Z ničoho nič ma napadne, že vlastne ani v najmenšom netuším, čo sa stalo medzi nimi kým som spal. Možno Kariho uspala rovnakým spôsobom, akým mňa zobudila. Kurva, prečo si s tým vôbec robím starosti. Ja som ten, ktorý môže byť nad vecou. Mám v paži...
Spláchnem neexistujúce exkrementy. Pozerám do víriacej vody v mise, akoby som práve poslal do kanálu svoje haluze. V skutočnosti iba zakončujem svoj bluf s odchodom do tejto miestnôstky. V kúpeľni sa poriadne vyumývam. Prirodzenie sa pod prúdom studenej vody správa ako vystrašený slimák. V kuchyni mrknem na hodiny. Trištvrte na päť. Excelentné.
Veľmi opatrne sa priblížim k posteli. Aďa zaspala s pootvorenými ústami. Vždy pripravená je prvá myšlienka, ktorá ma napadne. Mám nutkanie jej tam strčiť palec, aby som zistil aká bude jej podvedomá reakcia. Aj jej ním začnem šermovať tesne pred perami, sťa by som jej dráždil klitoris. Ona sa v tom momente nepokojne zahniezdi, mľaskne a vylúdi zo seba zvuk, za ktorý by sa ani Oskar nemusel hanbiť. Ruky preč chlapče. Táto deva je ťažká senzibilka, čo sa erotických myšlienok týka. Radšej sa v tichosti zvalím na krátku a nepohodlnú pohovku, prikryjem sa dekou a skúsim aspoň na tú chvíľu zaspať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára