Koniec predchádzajúcej časti:
Toto všetko mi došlo postupne a svoju zlatú éru som si hodlal poriadne užiť. Nikdy som však nehodlal profitovať na úkor svojho veľkého kamaráta. Čo si budeme nahovárať, svoju dominanciu som si teraz vychutnával, ale postupne mi ho začalo byť vážne ľúto. Preto dnes, keď sa vovalil do dverí práve vo chvíli, keď som ja bol na odchode a hneď na mňa vyvalil, že mu musím pomôcť v záležitostiach takrečeno srdcových, nemohol som povedať nie.
„Nazdár“, pozdravil evidentne vzrušený po tom, ako mi dverami takmer rozbil nos, „ty niekam odchádzaš?“ a bez toho, aby čakal na odpoveď ma objal tými svojimi megalitickými rukami, čím u mňa vyvolal iba o niečo menšie rozpaky, ako keby ma verejne požiadal o ruku.
„No, teraz som sa práve rozhodol ísť na pohotovosť. Podľa všetkého mám zlomených pár kostí a silný šok.“ Asi aby nenechal s tým šokom nič na náhodu celý natešený mi vlepil jednu uslintanú šmirglovitú pusu na čelo.
„Kurva drát! Ja som cítil, že si sa ku mne neprisťahoval len tak pre nič za nič. Už som ti hovoril, že si musíš najprv oholiť riť a naučiť sa variť.“ Narážal som na jeho záľubu vo kuchtení, na kritiku ktorého bol značne citlivý, ale už ma natoľko hlodala zvedavosť, že som sa nemohol dočkať vysvetlenia tých jeho extatických stavov.
„Musíš ísť so mnou večer do mesta. Dohodol som si rande s jednou kočkou, ale ona príde aj s kamarátkou. Alebo so sestrou?“ veľmi stručne mi objasnil situáciu a ja som nemohol nesúhlasiť.
Po uspievanej sprche a všetkých tých kultivačných úkonoch, ktoré sa robievajú pred prvým randezvous (ja môžem kľudne smrdieť), ideme konečne von na pivo, aby sme osviežili aj dych a získali trochu opojného nadhľadu. Neviem prečo, ale tuším som nervóznejší ako on.
Času do stretnutia je dosť na to, aby som ukojil svoju zvedavosť, ale aj sa poriadne najebal. To druhé mám chuť urobiť už len tak z prče. Moje skúsenosti s odlákavaním pozornosti gardedámy, o ktorej neviem zhola nič, sú menšie nanajvýš rovné nule. Keby som sa opil bolo by mi to aspoň jedno, ale o mňa tu teraz nejde. Preto aspoň vyzvedám podrobnosti, ako preboha mohlo k takejto situácii prísť. A zisťujem, že to je úplne jednoduché. Musím uznať, že Kari možno stratil niečo zo svojho tajomného magnetizmu, ale určite nestratil guráž. Ja by som si naisto netrúfol osloviť neznámu ženu v bare len tak, že idem si s kolegami po práci na pivo a hľa, osamotená kráska opodiaľ... Už len kvôli hrozbe odmietnutia. Ale v tom sa asi líšia úspešní od neúspešných. Úspech však býva relatívny a je to čubka prelietavá, ako som sa mal ešte možnosť presvedčiť.
Takže teraz už viem, aké veľké kozy dotyčná má, ak sa to dá odhadnúť z názornej ukážky pomocou Kariho lopát a jazyka labužnícky dráždiaceho neviditeľné bradavky vo vzduchoprázdne. Viem, že je blondína, robí servírku a mimochodom, volá sa Aďa. Informácie podávané v poradí podľa dôležitosti.
Je taký akurátny čas vyraziť na miesto stretnutia. Tak sa konečne dozviem, ako to ten Kari robí. S odstupom niekoľkých rokov a po „vypracovaní“ vlastných metód, ktoré však nerátajú s alternatívou nekompromisného priameho útoku na vyhliadnutú korisť. Budeš sa učiť od samotného majstra chlapče. Som naozaj zvedavý, ako zvládnem svoju úlohu, keďže som vo svojej podstate ťažký introvert a baviť sa s niekým koho vôbec nepoznám, ešte k tomu ženského pohlavia, môže byť vcelku tvrdý orech. Keď mi totiž niekto nesadne, iba ťažko budem viesť nezáväznú konverzáciu a mám tendenciu trepať väčšie množstvo sprostostí v nepriamej úmere k množstvu potenciálne spoločných tém. Na druhej strane nejdem tam nikoho ohurovať a nachádzam sa v povznesenej nálade podporenej troma vychlontanými pivami. A ktovie, možno bude tá kamarátko-sestra naozaj zaujímavá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára