Koniec predchádzajúcej časti:
Napätý čakám na return, ale Ester len v rýchlosti pozrie na mobil. „Ja už musím ísť. Ešte musím niečo vybaviť,“ zahlási a už sa aj zberá preč.
„To je škoda. Dlho som sa s niekým tak dobre nezabavil. Nedáš mi aspoň číslo? Mohli by sme si to niekedy zopakovať,“ nedám pokoj. Moja nová kamarátka na mňa namieri laserové delá, ale nepovie nič.
„Počkaj!“ zvolá za ňou Aďa a ponáhľa sa za odchádzajúcou Ester.
Kari sa obráti na mňa, úplne mimo diania, sánku padnutú, ruky zdvihnuté mojim smerom v očakávaní, že mu do nich vložím vysvetlenie. Ja sa namiesto toho nonšalantne napijem z nedopitého longdrinku. „Sladké jak hovno z nutrie, ale šak to tu nenecháme, keď to už platíme, né?“ skonštatujem suverénne, akoby to bola univerzálna odpoveď, ktorá ho musí uspokojiť.
„No, tak ako to ide? Už anakunda vie, kde strávi dnešnú noc?“ ignorujem naďalej s ironickým úsmevom Kariho nechápavý kukuč.
„To čo malo znamenať?“ nedal sa odbiť.
Teraz sa nechápavo ksichtím ja. „Počul si. Musela čosi vybaviť. Určite to je niečo dôležité, keď to ide riešiť o desiatej večer. Ale niečo ti poviem. Myslím, že to bol len taký kuleh,“ sprisahanecky naňho žmurknem, „podľa mňa je zo mňa totálne na mäkko a radšej odišla lebo cítila, že by nedokázala odolať a rovno tu by sa na mňa vrhla.“
Oskar len krúti nad mojimi rečami hlavou, ale napokon sa usmeje a v podstate potvrdí moju hypotézu: „Určite máš pravdu. Keď odchádzala fakt vyzerala, že sa každú chvíľu na teba vrhne. Ibaže bola tak nadržaná, že by ti asi vyškriabala oči.“
Na znak úspechu si rovno objednávame ďalšiu rundu. Kým ju stihli priniesť vrátila sa Aďa. Čakám hŕbu výčitiek, ale ona si len sadne a rukou dáva čašníkovi znamenie, že si panstvo prosí pokračovať. Na upozornenie, že už je objednané len kývla rukou a tak sme za minútku mali pred sebou double. Už sa teším na zajtrajšie vstávanie do roboty.
„Prepáč,“ vravím po chvíli, ale skôr preto, aby som zistil, ako sa veci majú, než aby som sa skutočne ospravedlňoval.
„To je v pohode,“ mykla plecom žubrienka, „Ester je občas taká,“ skonštatovala neurčito už očividne nacenganá žienka. My dvaja si vymieňame udivené pohľady, ale načo by sme to ďalej riešili. Predpokladám, že si Ester nechcela priznať, že dostala na frak a tak aj pred kamarátkou hrala formu.
Etiketa mi navráva, že by som mal aj ja odísť, ale k tej dáme z lepšej spoločnosti som hluchý. Avšak nemôžem nepočuť rev svojho tela, ktoré po poslednom shote prosí o zhovievavosť.
,Ticho, ty srabe! Život je ťažký a niekedy treba obstáť v ozaj krutých skúškach;´ nedám sa zlomiť slabosťou.
,No dobre ty hajzel, ale počkaj zajtra. Ešte zaplačeš!´ vyhrážajú sa žalúdok, hlava a pečeň.
Napokon zmierlivo navrhujem kompromis, dávam poslednú rundu a oznamujem tým dvom, že moja prítomnosť pri tejto hodnotnej debate stratila zmysel, čo vytvára logický predpoklad, že niekedy nejaký mala, ale to je jedno. Ani len som sa nedozvedel, ako to ten Kari robí, ale mám taký vnútorný pocit, že už sa hádam ani nie je čo dozvedieť.
„Počkaj ešte chvíľu, pôjdeme aj my,“ povie na to Aďa.
„Nie, pekne ešte zostaňte,“ snažím sa dať Karimu priestor na intímnejší rozhovor alebo proste na niečo, „ja si musím ešte pripraviť nejaké veci na zajtra do roboty,“ zaklamem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára